Poradie pohľadávky proti podstate záložného veriteľa, ktorý si prihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku po lehote

Ak mal veriteľ svoju pohľadávku zabezpečenú, môže si ju prihlásiť do konkurzu v tzv. základnej prihlasovacej lehote, t. j. do 45 dní od vyhlásenia konkurzu (§ 28 ods. 2 zákona č.  7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej aj ako „ZKR“).  Zmeškanie stanovenej lehoty ZKR sankcionuje zánikom takéhoto zabezpečovacieho práva pre účely konkurzného konania (§ 28 ods. 4 in fine) (§ 28 ods.

V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená (§ 28 ods. 7 ZKR). V súlade s ustanovením § 28 ods. 8 ZKR ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

V dôsledku zániku zabezpečovacieho práva pre neprihlásenie zabezpečenej pohľadávky v 45 dňovej zákonnej lehote dôjde k obohateniu niektorej podstaty, nakoľko v prípade, ak by si zabezpečený veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku riadne a včas prihlásil, majetok, ktorým bola pohľadávka zabezpečená, by tvoril spravidla inú podstatu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pre tieto prípady zakladá zabezpečenému veriteľovi právo na vydanie takéhoto obohatenia, ktoré má povahu pohľadávky proti podstate.

Z pohľadu praxe môžu nastať viaceré situácie. Spornou vyznieva situácia, keď na predmete zabezpečenia viazne zabezpečovacie právo v skoršom aj neskoršom poradí. V takom prípade bude predmet zabezpečenia tvoriť oddelenú podstatu vytvorenú na uspokojenie skoršieho zabezpečovacieho práva s tým, že ak po uspokojení skoršieho zabezpečovacieho práva ešte zostane výťažok, ten sa stane súčasťou oddelenej podstaty vytvorenej na uspokojenie neskoršieho zabezpečovacieho práva. V takomto prípade však dochádza k aplikačnému problému určenia poradia takejto pohľadávky proti podstate, resp. určenia podstaty rozhodujúcej pre priradenie takejto pohľadávky proti podstate.

K uvedenej problematike sa vyjadrili aj poprední odborníci na konkurzné právo, podľa ktorých „... pohľadávku proti podstate z vyššie uvedeného titulu obohatenia si zabezpečený veriteľ môže uplatniť iba proti tej podstate, ktorá sa obohatila, nie proti inej. Pokiaľ ide o poradie uspokojovania tejto pohľadávky proti podstate, ide vždy o poslednú pohľadávku v poradí, t. j. pohľadávku proti podstate, ktorá sa uspokojí až po uspokojení ostatných pohľadávok proti podstate.“ (KomentárJUDr. Branislava Pospíšila k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, vydanie február 2012, s. 115). Existujú však aj opačné názory, a to že „... ak boli na zabezpečenom majetku zriadené zabezpečovacie práva aj iných veriteľov, ktorí si prihlásili svoje zabezpečené pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote, zákon nerieši presne pozíciu vecného veriteľa (1). Tým, že si vecný veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku v základnej lehote, na jeho zabezpečovacie právo sa neprihliada, a preto môže byť uspokojený až potom, čo budú v plnom rozsahu uspokojení zabezpečení veritelia úpadcu, ktorí si svoju pohľadávku prihlásili v základnej prihlasovacej lehote.“ (Komentár Doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD.  k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, 2. vydanie, február 2015, s. 266).     

K uvedenej problematike sa vyjadril aj Okresný súd Košice I, a to v Uznesení č. k. 30K/14/2012 zo dňa 11.04.2016, v spojení so záverom Krajského súdu v Košiciach v Uznesení sp. zn. 4COKR/13/2016 zo dňa 30.06.2016, v zmysle ktorých „vecný veriteľ sa nemôže uspokojovať z oddelenej podstaty aj keby mal skoršie zabezpečovacie právo ako iní zabezpečení veritelia, ktorí by si prihlásili pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote, pretože by potom mal takú istú právnu pozíciu ako keby si prihlásil svoju pohľadávku v základnej lehote. Veriteľ pohľadávky prihlásenej v dodatočnej lehote si však túto výšku uspokojenia môže uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate – všeobecnej podstate, teda podstate, ktorá by sa inak obohatila o predmetný zostatok, ktorá sa však uspokojuje až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate, ktoré taxatívne uvádza v ustanovení § 87 ZKR.“    

 

Záver:

Napriek viacerým, niekedy i rôznym názorom na posudzovanú problematiku, sme s ohľadom na dikciu ZKR vyvodili záver, že v prípade uplatnenia pohľadávky proti podstate zo strany vecného veriteľa bude,  v súlade s ust. § 28 ods. 8 ZKR, táto pohľadávka proti podstate uspokojovaná zo všeobecnej podstaty po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti všeobecnej podstate.    

 


(1) Vecný veriteľ je veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi (úpadca nie je osobným dlžníkom veriteľa), jeho pohľadávka je však zabezpečená zabezpečovacím právom, ktoré sa vzťahuje na majetok úpadcu – pozn. autor


 Použitá literatúra:

Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii - komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015,

Pospíšil, B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii - komentár. Bratislava : Iura Edition spol. s r.o., 2012

 


Autor: JUDr. Tomáš Štefko    

Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.