Vyvlastňovanie „po novom“

 

„Keďže vyvlastnenie je výnimočným autoritatívnym zásahom do vlastníckeho práva, ... pristúpi sa k nemu len vtedy, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to na základe zákona, len na uvedený účel a za náhradu.“ (1)

 

(1) Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné, 1. diel, IURA EDITION, spol. s r.o., 2010, str. 488

Od začiatku júla tohto roka (t. j. od 01.07.2016) platia nové pravidlá pre vyvlastňovanie pozemkov a stavieb. Priniesol ich zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vyvlastnení“ alebo „ZoV“) z 22. septembra 2015.

Zákon o vyvlastnení upravuje:

-          odňatie vlastníckeho práva,

-          obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,

-          zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe,

-          obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe,

to všetko len za predpokladu, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu (§ 1 ZoV).

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy (k tomu viď nižšie) zákon o vyvlastnení výslovne uvádza, že vyvlastnenie je možné len na účel ustanovený osobitným zákonom, keďže práve osobitné zákony obsahujú komplexnú úpravu osobitných druhov stavieb a vyvlastnenia na konkrétne účely. Medzi „osobitné zákony“ patrí najmä zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Ústavnoprávne podmienky vyvlastnenia sú zakotvené:

- v čl. 11. ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu,

- v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

V občianskom práve je vyvlastnenie upravené v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Všeobecná úprava vyvlastňovania bola doposiaľ ustanovená v §§ 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

 

I.              Podmienky vyvlastnenia

Zákon o vyvlastňovaní sleduje doterajšiu líniu vyvlastnenia ako krajného zásahu do vlastníckeho práva chráneného ústavou, a preto sa pripúšťa len výnimočne, za splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 2 ZoV). Vyvlastniť možno len:

a)    v nevyhnutnej miere,

b)    vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom       konaní,

c)    za primeranú náhradu,

d)    ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou (2) alebo iným spôsobom.

 

Medzi ďalšie významné podmienky (pravidlá) vyvlastnenia patria:

Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktorý sa preukazuje vo vyvlastňovacom konaní (územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce).

1.      Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktorý sa preukazuje vo vyvlastňovacom konaní (územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce).

2.      Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie.

3.      Ak by bolo obmedzenie vlastníckeho práva pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod (odňatie), rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia.

4.      Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami (obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby), rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia.

5.      Ak by sa vyvlastnením obmedzilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe takého obmedzenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, ku ktorým sa viaže vecné bremeno, alebo by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastnenie sa uskutoční zrušením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní.

6.      Ak by sa vyvlastnením obmedzilo alebo zrušilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe takého obmedzenia alebo zrušenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, s ktorými je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo by ju mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastní sa aj pozemok alebo stavba, s ktorou je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní.

 

 

II.            Náhrada za vyvlastnenie

Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie náhrada, ktorá musí byť primeraná a ktorá sa poskytuje v peniazoch. Ak je možné poskytnúť náhradu vo forme náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a ak s tým vyvlastňovaný súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred náhradou v peniazoch (§ 4 ods. 1 a 2 ZoV).

Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota pozemku alebo stavby (prípadne práva zodpovedajúceho vecnému bremenu), ktorú určí znalec v znaleckom posudku, nie staršom ako dva roky. Vyvlastňovaný môže obsah znaleckého posudku namietať, v takom prípade vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktorú sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.

Náhrada za odňatie vlastníckeho práva sa poskytne vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení, v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytne vyvlastnenému v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení (§ 6 ods. 1 a 2 ZoV).

Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi vyvlastňovacieho konania, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje. Zákon obsahuje ich demonštratívny výpočet v § 4 ods. 6 ZoV).

 

III.           Vyvlastňovacie orgány a účastníci vyvlastňovacieho konania

Na konanie o vyvlastnení je príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky koná vo veciach ustanovených v § 7 ods. 2 ZoV (napr. vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach vyvlastnenia, v ktorých vo vyvlastňovacom konaní v prvom stupni koná okresný úrad v sídle kraja ako vyvlastňovací orgán; určuje, ktorý príslušný vyvlastňovací orgán uskutoční vyvlastňovacie konanie a vydáva rozhodnutie o vyvlastnení, ak sa pozemky alebo stavby, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, nachádzajú v územnom obvode viacerých okresných úradov v sídlach krajov ako vyvlastňovacích  orgánov atď.).

Účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú (§ 8 ods. 1 ZoV):

a)    vyvlastniteľ,

b)    vyvlastňovaný,

c)    správca konkurznej podstaty,

d)   osoba, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté (napr. účastníci súdneho konania, ak je vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe predmetom súdneho konania - § 8 ods. 4 ZoV; účastníci konania o dedičstve - § 8 ods. 3 ZoV).

Ak je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby vlastník, ktorý je neznámy alebo nie je známe miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo, účastníkom vyvlastňovacieho konania je Slovenský pozemkový fond a ak ide o lesný pozemok jeho správca podľa osobitného predpisu.

 

IV.          Začatie vyvlastňovacieho konania a rozhodnutie vo vyvlastňovacom konaní

Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.

Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené zákonom o vyvlastnení, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady (§ 13 ods. 1 ZoV).

Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech vzniká, obmedzuje sa, alebo zaniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, alebo sa obmedzuje v jeho prospech, alebo zaniká iné právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo sa na pozemku alebo na stavbe zriaďujú iné opatrenia (§ 15 ods. 1 ZoV).

Vyvlastňovací orgán úplne alebo čiastočne zruší vyvlastnenie (§ 17 ZoV), a to na návrh vyvlastneného, vyvlastniteľa alebo ich právnych nástupcov, ak:

-        sa v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení (lehota nesmie trvať viac ako dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pri líniovej stavbe viac ako päť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení), nezačalo s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila (návrh možno podať do piatich rokov po uplynutí tejto lehoty),

-       vyvlastniteľ nezaplatí vyvlastnenému náhradu za vyvlastnenie v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení (návrh na zrušenie z tohto dôvodu môže vyvlastnený podať do piatich rokov po uplynutí lehoty na zaplatenie náhrady uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení).

 


(2) Bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu. (§ 3 ods. 1 ZoV)


Autor: Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.