Právo na odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu v zmysle ust. § 59 ZKR

Odporovateľnosť právnych úkonov je inštitút, prostredníctvom ktorého možno chrániť veriteľov. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza vtedy, ak je prostredníctvom právneho úkonu dlžníka zmenšený majetok dlžníka. 

Právnym dôsledkom odporovania takémuto právnemu úkonu je jeho tzv. relatívna neúčinnosť (t. j. neúčinné sú voči veriteľovi), pričom predpokladmi samotnej odporovateľnosti sú vo všeobecnosti (§ 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „Občiansky zákonník“)):

  • Existencia právneho úkonu dlžníka podľa odsekov 2 až 5 § 42a Občianskeho zákonníka,
  • Účinnosť takéhoto právneho úkonu,
  • Ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky/pohľadávok,

pričom medzi osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom konaní patria podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „ZKR“):

  • Vyhlásenie konkurzu,
  •  Právny úkon dlžníka sa dotýka majetku dlžníka,
  • Ukrátenie pohľadávky/pohľadávok veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávku do predmetného konkurzného konania.

ZKR upravuje v rámci ust. § 59 odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, ktorému sa budeme v nasledujúcej časti bližšie venovať.

Zvýhodňujúci právny úkon je odporovateľný len za nasledujúcich podmienok:

  • Dlžník právnym úkonom zvýhodní svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom,
  • Takýmto právnym úkonom dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré boli v rámci konkurzného konania               prihlásené prihláškou.

Odporovať taktiež možno aj právnemu úkonu, ktorým dlžník zvýhodní viacerých svojich veriteľov oproti iným svojim veriteľom.

Zvýhodňujúcim právnym úkonom je na účely ZKR právny úkon, ktorým dlžník:

a)     Splnil peňažnú pohľadávku veriteľa, a to celkom alebo sčasti, pričom splatnosť tejto pohľadávky nastala až vyhlásením konkurzu,

b)    Zabezpečil svoj záväzok po jeho vzniku,

c)     Dohodol na svoju škodu (neprospech) úpravu alebo nahradenie svojho záväzku,

d)    Inak zvýhodnil svojho veriteľa/veriteľov oproti iným veriteľom,

e)     Sčasti alebo celkom sa vzdal svojho práva,

f)     Sčasti alebo celkom odpustil dlh svojho dlžníka,

g)    Dohodol úpravu alebo nahradenie, či dohodol alebo umožnil zánik svojho práva vo svoj neprospech,

h)     Iným spôsobom znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

K písm. a): Ako bolo uvedené vyššie, právne úkony dlžníka, ktorými dlžník sčasti alebo celkom splnil svoju pohľadávku, ktorej splatnosť nastala až vyhlásením konkurzu, možno postihnúť odporovateľnosťou. Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými tie pohľadávky, ktoré neboli pred týmto dňom (pred vyhlásením konkurzu) splatné. V tomto prípade je odporovateľným jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým dlžník plnil pohľadávku v rozsahu, v akom ešte nebola splatná, zároveň musia byť splnené všetky ďalšie predpoklady odporovateľnosti, teda dlžník svojím konaním musel zvýhodniť veriteľa oproti iným veriteľom, pričom prihlásená pohľadávka aspoň jedného veriteľa bola ukrátená.

K písm. b): Princíp subsidiarity a princíp akcesority je charakteristický pre vzťah záväzku, ktorý sa zabezpečuje a ktorý ho zabezpečuje. Princíp subsidiarity predstavuje situáciu, kedy plnenie z predmetu zabezpečenia nastupuje za predpokladu, že sa neplní z primárneho záväzku. Princíp akcesority sa prejavuje v podmienkach, kedy vedľajší záväzok, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok, závisí od existencie hlavného záväzku, pričom zánik hlavného záväzku znamená i zánik vedľajšieho záväzku. Právnemu úkonu dlžníka možno odporovať, ak zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku, nakoľko dodatočné zabezpečenie záväzku je skôr výnimkou a často smeruje k zvýhodňovaniu určitého veriteľa, pre prípad vyhlásenia konkurzu.

K písm. c): Pod pojmom úprava záväzku je potrebné rozumieť zmenu v obsahu samotného záväzku. K takejto zmene môže dôjsť po dohode strán a na jej základe môže dôjsť napríklad k vzniku nového záväzku, ktorý bude platiť popri pôvodnom záväzku, nový záväzok môže nahradiť pôvodný záväzok, ktorý zanikne a pod. Pre odporovateľnosť takého právneho úkonu je potrebné, aby úprava záväzku mala za následok zvýhodnenie veriteľa oproti iným veriteľom a zároveň došlo z ukráteniu uspokojenia ich prihlásených pohľadávok.

K písm. e) a f): Dlžník sa môže s veriteľom dohodnúť na vzdaní sa práva veriteľa alebo odpustení dlhu, pričom takáto dohoda musí mať písomnú podobu. V takomto prípade, dochádza k zmenšeniu majetku dlžníka, čím môže byť ukrátené uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

K písm. g): Okrem vyššie uvedených skutočností sa môžu zmluvné strany dohodnúť na nahradení či zániku záväzku. Podľa ust. § 572 Občiansky zákonník je možné nesplnený záväzok či jeho časť zrušiť bez toho, aby ho nahradil nový záväzok. Pri odporovaní týchto právnych úkonov je taktiež potrebné kumulatívne splniť všetky predpoklady odporovateľnosti.

K písm. h): Do skupiny zvýhodňujúcich právnych úkonov sú zaradené aj právne úkony, ktoré neboli vykonané voči veriteľom. K znevýhodneniu dlžníka na úkor veriteľov dochádza v prípadoch, ak je dlžník aj v pozícii veriteľa, pričom dlžník môže konať vo svoj neprospech, a tým ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov.

Odporovať zvýhodňujúcemu právnemu úkonu je možné len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka, alebo bol vykonaný počas úpadku dlžníka. V prípade, ak je takýto úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok sa predpokladá a žalobca ho dokazovať nemusí. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu je zároveň možné odporovať, len ak bol vykonaný počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, prípadne, za podmienky vykonania takéhoto úkonu so spriaznenou osobou, v lehote troch rokov pred začatím konkurzného konania.  

 


Zdroj:

·         Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, 1456 s.

·         Pospíšil, B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: Iura Edition spol. s r.o., 2012, 648 s.


 

Autor: JUDr. Barbora Bartáková

Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.