Správny súdy poriadok

Správny súdny poriadok (zákon č. 162/2015 Z. z., ďalej aj ako „SSP“) je posledným z trojice civilných procesných kódexov, ktoré nadobudli účinnosť 01. júla 2016 (spolu s Civilným sporovým poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom). 

Správny súdny poriadok je z hľadiska počtu paragrafov najrozsiahlejším predpisom z uvedenej trojice kódexov (SSP obsahuje spolu 495 paragrafov, CSP obsahuje 474 paragrafov a CMP obsahuje 397 paragrafov).

Napriek pomerne rozsiahlej a podrobnej úprave správneho súdneho konania zákonodarca pripúšťa subsidiárnu aplikáciu Civilného sporového poriadku jednak v samotnom Civilnom sporovom poriadku (§ 2 CMP: „Podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.) ako aj na niektorých miestach SSP (k tomu viď napr. § 5 ods. 1 SSP: „1. Konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.“)

Do účinnosti nového SSP bolo správne súdnictvo súčasťou Občianskeho súdneho poriadku (5. časť zákona č. 99/1963 Zb. v znení noviel), ktorý zanikol dňom 30.06.2016. Osobitná právna úprava správneho súdnictva sa do Občianskeho súdneho poriadku dostala jeho novelou č. 519/1991 Zb.; medzi ustanoveniami o správnom súdnictve a všeobecnými ustanoveniami OSP platil vzťah všeobecného a špeciálneho (lex specialis derogat legi generalis).

Pri reforme civilného procesného konania sa presadil názor, že nakoľko procesný postup, ktorý platí pre prejednávanie a rozhodovanie súdov v civilných veciach, je odlišný než ten, ktorý sa uplatňuje v konaniach o žalobách z oblasti verejného práva (keďže uvedené oblasti práva – súkromné a verejné – sú svojou povahou odlišné), každé z uvedených konaní má mať samostatnú procesnú úpravu, spracovanú v osobitnom zákone. Dôvodová správa k SSP k tomu uvádza: „... Odčlenenie procesnej úpravy správneho súdnictva sa ukázalo ako nevyhnutný krok, po ktorom už dlhé roky volajú odborníci z radov súdnictva a prokuratúry, ako aj orgánov verejnej správy a vysokoškolských pedagógov. Tento zámer má oporu aj v právnych úpravách iných štátov a je nesporne jednou z významných štrukturálnych zmien rekodifikácie.“

Pri koncipovaní nových procesných pravidiel v oblasti správneho súdnictva sa vychádzalo z tzv. minimalistického variantu, čo znamená, že nový správny procesný kódex bude platiť bez vytvorenia samostatného Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a zachová sa stav, kedy správne súdy ostávajú súčasťou jednotnej sústavy všeobecného súdnictva.

Jednou zo základných špecifík správneho súdnictva je to, že správny súd prejednáva vec, ktorou sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho aktu, resp. pri nečinnosti preskúmavaním dôvodu nekonania správneho orgánu. Prieskumná činnosť správneho súdu je teda závislá od predchádzajúceho konania, resp. nekonania orgánu verejnej správy a posúdenia zákonnosti vydaného rozhodnutia a postupu konajúceho orgánu verejnej správy, prípadne skúmania dôvodov jeho nečinnosti.

Cieľom novej právnej úpravy sa v tejto súvislosti stalo najmä:

-          vytvorenie takých procesnoprávnych inštitútov, ktoré umožnia rýchlu, efektívnu a spravodlivú ochranu práv a právom            chránených záujmov účastníkov konania, so zachovaním zodpovedného prístupu subjektov konania k samotnému                    konaniu,

-          vytvorenie priestoru pre vydávanie kvalitnejších súdnych rozhodnutí,

-          zlepšenie vymožiteľnosti práva judikovaného v súdnom konaní,

-          vytvorenie efektívnych procesných inštitútov v správnom súdnictve,

-         zabezpečenie efektívneho a hospodárneho výkonu správneho súdnictva prostredníctvom sudcov, ktorí budú                            špecializovaní na výkon tejto súdnej agendy.

 

I.

Súdmi prvej inštancie ostávajú vo všeobecnosti krajské súdy, ak SSP nestanovuje inak (§ 10 SSP).

Najvyšší súd SR rozhoduje (§ 11 SSP):

-          o správnej žalobe proti rozhodnutiu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného                  bezpečnostného úradu,

-          v konaní o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho                        parlamentu,

-          v konaní o prijatí návrhu za kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky,

-          v konaní o žalobe o odmietnutí registrácie politickej strany alebo politického hnutia,

-          v konaní o žalobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie politickej strany,

-          v konaní o kompetenčných žalobách,

-          o kasačných sťažnostiach.

 

Okresný súd rozhoduje pomerne výnimočne (§ 12 SSP):

-          vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov,

-          o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja,

-          o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.

Z hľadiska určenia miestnej príslušnosti sa prijala zmena – miestne príslušným sa vo všeobecnosti stáva krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni (ak SSP nestanovuje inak, § 13 SSP).

V rámci tzv. kauzálnej príslušnosti sa zachováva vnútorná špecializácia na správnych kolégiách krajských súdov (napr. Krajský súd v Bratislave pre rozhodovanie v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou, Krajský súd v Banskej Bystrici na rozhodovanie v oblasti priemyselného vlastníctva, Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Košiciach pre rozhodovanie vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, § 15 a nasl. SSP).

Novým inštitútom sa stáva veľký senát Najvyššieho súdu SR, ktorý bude zohrávať rozhodujúci význam pri zjednocovaní judikatúry správnych súdov a napĺňaniu princípu právnej istoty. Veľký senát sa skladá z predsedu a šiestich sudcov a bude rozhodovať v zákonom vymedzených kasačných sťažnostiach (viď § 22 SSP).

 

II.

SSP zavádza osobitnú úpravu niektorých typov správnych žalôb (3. časť SSP) a osobitných správnych konaní (4. časť), ktoré si vyžiadala súdna prax či zrušenie doterajšej tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

V prípade osobitných správnych žalôb ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, vo veciach sociálnych, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

Osobitné konania sú sústredené v štvrtej časti SSP, ktorá sa člení na sedem hláv - konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konanie vo volebných veciach, konanie vo veciach územnej samosprávy, konanie vo veciach politických práv, konanie o kompetenčnej žalobe a konanie o návrhoch v iných veciach (konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej moci a konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou). Jednotlivé hlavy sa vo viacerých prípadoch členia na menšie časti (diely).

 

III.

SSP mení doterajší systém opravných prostriedkov v správnom súdnictve. Najzásadnejšou zmenou v tejto súvislosti je zavedenie mimoriadnych opravných prostriedkov (podávajú sa proti právoplatným rozhodnutiam), a to:

-          kasačnej sťažnosti, ktorá nahrádza inštitút odvolania; kasačná sťažnosť je prípustná len z dôvodov uvedených v zákone          (§ 438 a nasl. SSP),

-          žaloby na obnovu konania (§ 472 a nasl. SSP), avšak len v obmedzenom rozsahu, najmä z dôvodu zabezpečenia                        realizácie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

 

IV.

SSP sa celkovo skladá zo šiestich častí:

1.   časť - Všeobecné ustanovenia (§ 1 - § 24) - vymedzuje predmet zákona, základné pojmy, základné princípy konania špecifické     pre správne súdnictvo, právomoc a príslušnosť správnych súdov a organizáciu a zloženie správnych súdov,

2.  časť – Konanie v správnom súdnictve (§ 25 - § 176) - upravuje konanie v správnom súdnictve všeobecne, definuje účastníkov     konania a iné subjekty konania, oprávnenia prokurátora, zastúpenie, postupy v rámci konania, doručovanie, poriadkové a iné       opatrenia, vylúčenie sudcov, priebeh konania vrátane procesných rozhodnutí, dokazovanie, rozhodnutia vo veci samej a trovy     konania,                                

3.   časť – Správna žaloba (§ 177 - § 241) – k tomu viď text vyššie,

4.  časť – Osobitné konania (§ 242 - § 437) – k tomu viď text vyššie,

5.  časť – Opravné prostriedky (§ 438 - § 486) - upravuje mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sú pre správne súdnictvo            kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania,

6.  časť - Spoločné, prechodné, záverečné ustanovenia (§ 487 - § 495).


Autor: Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.