Civilný mimosporový poriadok (charakteristika)

Civilný mimosporový poriadok (zák. č. 161/2015 Z. z., ďalej tiež „CMP“) je súčasťou trojice nových procesných kódexov (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok), na ktoré sme opakovane upozornili v predchádzajúcich vydaniach nášho newslettera. Všetky nadobudli účinnosť 1. júla 2016.

Civilný mimosporový poriadok, na rozdiel od Civilného sporového poriadku, upravuje súdne konania, v ktorých sa „spor o hmotné právo“ zásadne nepredpokladá (i keď sám tvorca zákona v dôvodovej správe k CMP zdôrazňuje, že hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nevylučuje to, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory ohľadne predmetu konania - napr. v konaní o dedičstve, pri otázkach výchovy, výživného, či v konaniach v niektorých veciach právnických osôb a i.).

Z dôvodovej správy k CMP môžeme vyčítať, že CMP upravuje konania, ktoré sú svojou povahou osobité a pri ktorých je z rôznych dôvodov potrebná ingerencia štátu (najmä ochrana rodiny, záujmov maloletého a pod.), čo vyvoláva potrebu diferenciácie právnej úpravy procesného postupu. Do účinnosti CMP bol tento typ konaní upravený v piatej hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, právna úprava však vykazovala viaceré dôvodné nedostatky.

Medzi CSP a CMP platí vzťah „všeobecného a špeciálneho“, vyplýva z neho, že CMP upravuje iba také inštitúty, ktoré oproti CSP vykazujú určité odlišnosti. Procesné inštitúty, ktoré sú totožné v sporovom aj mimosporovom konaní, sa riadia ustanoveniami všeobecného kódexu, t. j. CSP (na subsidiárnu aplikáciu CSP odkazuje CMP vo svojom § 2 ods. 1).

Bližšia charakteristika mimosporových konaní: 

1.   Civilný mimosporový poriadok sa skladá z piatich častí (1. časť – Všeobecná časť – základné ustanovenia, osobitné ustanovenia o konaní v prvej inštancii, o opravných prostriedkoch, 2. časť – Osobitná časť – osobitné druhy konania, 3. časť - Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, 4. časť – Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, 5. časť - Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia).

2.   Pred samotným paragrafovým znením uvádza zákon základné princípy, na ktorých stojí CMP (čl. 1 – 14).

3.   Vecná pôsobnosť zákona - Tvorca zákona v dôvodovej správe uvádza, že CMP zavádza taxatívny výpočet mimosporových konaní podľa rakúskeho či nemeckého vzoru. Z uvedeného vyplýva, že konania, ktoré nie sú explicitne zaradené medzi konania mimosporové, by mali byť sporovými konaniami. Túto skutočnosť možno vyvodiť už z § 1 CMP („Podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.“). V tejto súvislosti však došlo k závažnému pochybeniu. Keďže zákonodarca upustil od osobitnej právnej úpravy konania, v ktorom sa schvaľujú úkony opatrovníka, urobené v mene opatrovanca (osoby s obmedzenou či pozbavenou spôsobilosťou na právne úkony, odlišnej od maloletého), avšak keďže zákon zároveň uvádza, že CMP upravuje len „veci, ktoré sú v ňom ustanovené“, vyvstáva viacero otázok, najmä - či sa má na tento typ konaní aplikovať CSP (čo sa nejaví ako správne), ako sa pri tomto type konaní určí miestna príslušnosť a ďalšie. Z uvedeného dôvodu sme dopytovali ministerstvo spravodlivosti, ktoré k nášmu podnetu vydalo nasledujúce nezáväzné stanovisko:

„... k Vášmu emailu zo dňa 17. júna 2016 k výkladu ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP")  v konaní o schválení úkonu opatrovníka pokiaľ ide o určenie miestnej príslušnosti si Vám dovoľujeme predložiť naše nasledovné stanovisko:

V zmysle § 3 CMP je na konanie miestne príslušný súd, ktorý je všeobecným súdom navrhovateľa, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. 

Nakoľko CMP neupravuje samostatne konanie o schválení úkonu opatrovníka, nie je upravená osobitne ani miestna príslušnosť v tomto konaní. Preto bude potrebné pri určení miestnej príslušnosti vychádzať zo všeobecných ustanovení CMP  a miestne príslušným sudom bude v danom prípade všeobecný súd navrhovateľa - teda opatrovníka. Pokiaľ ide o samotný postup v konaní, použije sa analógia právnej úpravy  konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP). ...“


4.   Mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy.  Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP), súdy budú uplatňovať aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.).

5.  CMP zavádza niektoré nové inštitúty, prípadne precizuje doterajšie inštitúty. Za účastníkov konania sa považuje ten, koho za účastníka označuje zákon (CMP). V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, budú účastníkmi konania aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať (napr. v konaní o dedičstve sú účastníkmi konania tí, o ktorých sa možno domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, § 165 CMP).

6.   Konanie v mimosporových veciach môže začať buď na návrh účastníka konania (napr. konanie o rozvod manželstva sa začína na návrh jedného z manželov, konanie o uložení ochrannej výchovy maloletému možno začať aj na návrh prokurátora, návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pod.) a v taxatívne stanovených veciach rozhodnutím súdu - vydaním uznesenia súdu o začatí konania (napr. súd uznesením začne konanie o dedičstve aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, ibaže sa konanie už začalo na návrh, § 174 ods. 2 CMP).

7.  Ako bolo spomenuté vyššie, súdy budú v mimosporovom konaní uplatňovať iné metódy než v sporovom konaní - proces dokazovania ovládne vyšetrovacia zásada a súd bude oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného|“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje Civilný sporový poriadok.

8.   Posilňuje sa ingerencia prokurátora. Prokurátor má jednak právo podať návrh na začatie konania vo veciach, ktoré ustanovuje zákon (napr. konanie o uložení ochrannej výchovy maloletému, § 114 CMP), v niektorých, zákonom ustanovených prípadoch, má právo do konania vstúpiť (prokurátor môže vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvod manželstva, ak je však s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, môže vstúpiť do konania v tejto časti, § 13 ods. 1 CMP).

9.   V civilnom mimosporovom konaní môže súd rozhodnúť aj nad rámec podaného návrhu (ultra petitum), ak Civilný mimosporový poriadok neustanoví inak. Súd môže zároveň zmeniť rozhodnutie aj po jeho právoplatnosti, avšak len výnimočne, v zákonom stanovených prípadoch – pre zmenu pomerov (rebus sic stantibus), napr. podľa § 121 CMP platí, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť, alebo zrušiť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.

10.   Opravné prostriedky primárne upravuje CSP, Civilný mimosporový poriadok upravuje len výnimky (viď § 59 a nasl. CMP).

11.    V otázke náhrady trov konania platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak (napr. v konaniach vo veci notárskych úschov, viac viď § 52 – 56 CMP).

12.  V druhej, t. j. v osobitnej časti, upravuje CMP osobitné konania, dôraz sa kladie najmä na špecifikáciu inštitútov (miestna príslušnosť, začatie konania, účastníci konania a pod.), na prípadnú možnosť zmeny rozhodnutia pre zmenu okolností, prerušenie konania a pod.

Osobitnými konaniami podľa CMP sú:

a)   konania v niektorých rodinnoprávnych veciach, patrí sem konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo neexistencie manželstva, konania vo veciach určenia rodičovstva, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, konania vo veciach osvojenia a konanie vo veciach výživného plnoletých osôb (§ 87 – 359 CMP),

b)   konanie o dedičstve - celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí sa zverilo notárom ako súdnym komisárom, sprehľadnila sa úprava účastníkov dedičského konania, novým spôsobom sa upravil procesný postup v prípadoch likvidácie dedičstva (§ 158 – 219 CMP),

c)   konania v statusových veciach – sú nimi konanie o vyhlásení za mŕtveho, konanie o spôsobilosti na právne úkony (!!! pozor – zákon pripúšťa len obmedzenie, NIE pozbavenie spôsobilosti na právne úkony – viď § 231 CMP), konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie), konanie o ustanovení opatrovníka (§ 220 – 277 CMP),

d)   konania vo veciach obchodného registra – osobitne sa zavádza konanie o zrušenie zápisu údajov z obchodného registra, ktoré doposiaľ v právnej úprave chýbalo (§ 278 – 303),

e)    konania v niektorých veciach právnických osôb - týkajú sa napr. zrušenia a likvidácie právnických osôb, ďalej konanie vo veci menovania, odvolania a zmeny likvidátora, konanie o odmene likvidátora, konanie o vyhlásení obchodnej spoločnosti za neplatnú, konanie o návrhu na vyhlásenie uznesenia obchodnej spoločnosti alebo družstva za neplatné, konanie o poverení zvolať valné zhromaždenie, konanie o vymenovanie nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti a pod. (viď § 304 a nasl. CMP),

f)     konanie o umorení listín – súd v ňom poveruje notára, aby vo veci konal a rozhodol (§ 312 ods. 1), v ostatnom viď § 310 – 332 CMP,

g)    konanie vo veciach notárskych úschov (§ 333 – 359 CMP).

13.  Samostatnú – tretiu časť Civilného mimosporového poriadku tvoria niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (§ 324 – 353 CSP: Neodkladné opatrenia, zabezpečovacie opatrenia a iné opatrenia súdu). Patria medzi ne neodkladné opatrenia vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, neodkladné opatrenie o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých a opatrenie na zabezpečenie dôkazu (§ 360 – 369 CMP).

14.   V rámci osobitnej právnej úpravy výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (4. časť CMP) sa dôsledne rozlišujú klasické dve fázy exekučného konania – prvá fáza: nariadenie výkonu rozhodnutia, druhá fáza: uskutočnenie výkonu rozhodnutia. V súvislosti s výkonom  rozhodnutia vo veciach maloletých však dávame do pozornosti, že od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť ďalší právny predpis – vyhláška č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.


Autor: Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.