Exekučné záložné právo v konkurznom konaní

Každý veriteľ zabezpečenej pohľadávky je v prípade konkurzu povinný uplatniť si svoje zabezpečovacie právo v základnej prihlasovacej lehote, t. j. do 45 dní od vyhlásenia konkurzu (§ 28 ods. 2 zákona č.  7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej aj ako „ZKR“). Zmeškanie stanovenej lehoty ZKR sankcionuje zánikom takéhoto zabezpečovacieho práva pre účely konkurzného konania.

Zabezpečovacím právom sa v súlade s ustanovením § 8 ZKR na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely ZKR považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

Vzhľadom na dikciu citovaného ustanovenia § 8 ZKR dochádza v praxi niekedy k situácii, že veritelia, ktorí majú svoje pohľadávky zabezpečené  exekučným záložným právom v rámci exekúcie predchádzajúcej konkurzu, si svoje pohľadávky prihlasujú do konkurzu ako zabezpečené pohľadávky.

Tento postup považujeme za nesprávny a odporujúci zákonu.                                                                                                                                                        Svoj názor opierame o zákonom  ustanovené účinky vyhlásenia konkurzu, najmä vo vzťahu k exekučným konaniam a konaniam o výkon rozhodnutia. Prebiehajúce exekučné konania a konania o výkon rozhodnutia sa totiž, v súlade s ustanovením § 48 ZKR, vyhlásením konkurzu zastavujú, v dôsledku čoho zanikajú aj exekučné záložné práva („Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú...“).                                                                                                                                                                                                               Ak sa exekučné záložné právo viazalo na nehnuteľnosť, je exekútor povinný do siedmich dní od zastavenia exekúcie, oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva (§ 167 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej aj ako „Exekučný poriadok“).                                                                                                                                                             Vyhlásením konkurzu sa teda exekučné konanie zastavuje a exekučné záložné právo, ktoré bolo zriadené pre účely exekučného konania sa zo zákona zrušuje (uvedené možno vyvodiť z vyššie citovaného ustanovenia § 48 ZKR). Zastavenie exekučného konania určené zákonom má teda bezprostredné právne dôsledky aj na exekučné záložné právo zriadené v exekučnom konaní, ktoré stráca po zastavení exekučného konania svoju zákonnú oporu.  Náš názor dokladáme aj viacerými súdnymi rozhodnutiami - z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. októbra 2013, sp. zn. 5 Obdo 22/2012 vyplýva, že vyhlásením konkurzu sa zo zákona exekučné konanie zastavuje a zrušuje exekučné záložné právo. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného) veriteľa.“

Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich starších rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 125/2007 zo dňa 18. októbra 2008 a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 61/2010 zo dňa 06. októbra 2010).

Vzhľadom na vyššie uvedené vyslovujeme záver, že pohľadávky zabezpečené exekučným záložným právom nemožno považovať za zabezpečené pohľadávky na účely ZKR, v dôsledku čoho je veriteľ povinný si tieto pohľadávky prihlásiť do konkurzu ako nezabezpečené.

V prípade, že dôjde k prihláseniu pohľadávky zabezpečenej exekučným záložným právom, je správca povinný sa s takýmto podaním vysporiadať tak, že pohľadávku poprie čo do jej zabezpečenia zabezpečovacím právom.


Autor: JUDr. Tomáš Štefko

Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.