Civilný sporový poriadok – výber zo zmien a dôležitých ustanovení zákona

Ako sme avizovali v predchádzajúcom príspevku k novým procesným kódexom, ktoré nadobudnú účinnosť od 01. júla tohto roka (2016), t. j.

-        Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z. (CSP),

-       Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z.                 (CMP) a

-          Správny súdny poriadok, zákon č. 162/2015 Z. z. (SSP),

v najbližších vydaniach nášho newslettera Vás upozorníme na niektoré konkrétne zmeny a ustanovenia, ktoré nové procesné kódexy prinesú. 

 

Civilný sporový poriadok

Zmeny, ktoré prináša Civilný sporový poriadok, by sa dali rozlíšiť podľa rôznych kritérií, my z nich vyberáme:

a)      systematické hľadisko a

b)      obsahové hľadisko.

 

·         Systematické zmeny (výber)

Okrem toho, že procesné právo budú upravovať namiesto jedného zákona (OSP) tri samostatné kódexy, zákonodarca upravil aj vzťah medzi nimi. Stanovil totiž, že spomedzi nich bude základným a všeobecným procesným predpisom Civilný sporový poriadok (§ 2). Medzi ním a zvyšnými dvoma kódaxami (CMP a SSP) bude platiť vzťah všeobecného a špeciálneho (lex specialis derogat legi generali).

CSP sa vnútorne člení na 5 samostatných častí (1. Všeobecné ustanovenia, 2. Konanie v prvej inštancii, 3. Osobitné procesné postupy, 4. Opravné prostriedky, 5. Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia), ktoré sú členené na menšie celky – (hlavy, diely).

V porovnaní s doterajším OSP možno konštatovať, že zákonodarca nový procesný kódex systematicky „upratal“. Prejavuje sa to vo viacerých ohľadoch, napríklad v tom, že otázky, ktoré spolu súvisia, zoradil do ucelených, na seba nadväzujúcich častí (napr. príslušnosť nájdeme kompletne upravenú v § 12 až 43, doteraz bola zaradená vo viacerých roztrúsených paragrafoch OSP - § 9 až 12, § 84 až 89b a pod.).

CSP zákon nezačína paragrafovým znením, ale základnými princípmi zákona, ktoré sú zoradené v článkoch 1 až 18. Ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť. Spomedzi nich rezonuje princíp právnej istoty (čl. 2), princíp procesnej zodpovednosti (čl. 5), princíp rovnosti strán (čl. 6), dispozičný princíp (čl. 7), princíp hospodárnosti (čl. 17) a ďalšie.

Význam princípov spočíva najmä v tom, že sú významnými interpretačnými prostriedkami a pri výklade zákona môžu zohrať kľúčovú úlohu (každé ustanovenie CSP je potrebné vykladať aj v súlade s nimi, čl. 3, čo môže znamenať, že pri výklade konkrétneho zákonného ustanovenia možno ísť „vďaka princípu“ aj nad rámec príslušného zákonného ustanovenia).

Spomedzi ďalších systematických zmien upozorňujeme napríklad na zavedenie kauzálnej príslušnosti do CSP, ktorá doteraz vyplývala z osobitného predpisu – zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. (Tento počin zákonodarcu však podlieha kritike, nakoľko je predpoklad, že otázka špecializácie súdov sa môže v budúcnosti meniť a „otvárať“ kódex kvôli zmenám tohto typu sa nejaví ako správne.)

V rámci novej právnej úpravy kauzálnej príslušnosti dávame do pozornosti, že od 01.07.2016 je na konanie v pracovnoprávnych sporoch príslušných 8 okresných súdov určených v § 23 CSP!!!

 

·         Obsahové zmeny (výber)

Pred tým, ako upozorníme na konkrétne zmeny či inštitúty CSP, poukazujeme na to, že v novom zákone dochádza aj k viacerým jazykovým a pojmologickým zmenám či úpravám – napr. definujú sa pojmy procesná subjektivita (doteraz spôsobilosť byť účastníkom konania) a procesná spôsobilosť, pojem „účastníci (konania)“ sa nahrádza pojmom „strany (sporu)“, vedľajšieho účastníka nahrádza intervenient, konanie je dvojinštančné (doteraz dvojstupňové), súdy sú tak rozlíšené na súdy prvej inštancie a súdy druhej inštancie (doteraz súdy prvého stupňa a súdy druhého stupňa), pracuje sa s novými slovnými spojeniami „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“, „procesný útok vs. procesná obrana“ a ďalšími.

1.   Veľký senát – zriaďuje sa Najvyššom súde SR. Veľkému senátu sa vec postúpi na prejednanie a rozhodnutie v prípade, ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k odlišnému právnemu názoru oproti právnemu názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný (nie však nemenný, viď § 48 ods. 3 CSP).

2.    Doručovanie – sa sprehľadňuje; ak ustanovenie uvádza odkaz na fyzickú osobu, platí, že ide aj o fyzickú osobu podnikateľa (!), zákon navádza fyzické i právnické osoby pri registrácii adries na tzv. procesnú zodpovednosť - k tomu viď text nižšie, v opačnom prípade sa uplatní tzv. fikcia doručenia – t. j. písomnosť sa bude považovať za doručenú v lehotách uvedených v zákone aj v prípade, ak ju adresát neprečítal alebo ak sa o nej ani nedozvedel. CSP počíta s elektronickým doručovaním.

3.    Predbežné prejednanie sporu – pojmologicky ide síce o nový inštitút, upravený v § 168 až 172 CSP,  pre súd však možnosti, ktoré citované ustanovenia prinášajú, vyplývali aj z doterajšej právnej úpravy, napr. z § 118 ods. 2 OSP. Predbežné prejednanie sporu je aj v novej právnej úprave fakultatívne (ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu - § 168 ods. 1 CSP), predpokladá sa však, že bude skôr pravidlom. Pozorný treba byť pri § 172, ktorý stanovuje následky neprítomnosti strán na predbežnom prejednaní sporu – súd totiž môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (kontumačným rozsudkom)!

4.    Zjavne nedôvodná žaloba – súd vyzve na jej späťvzatie, na tento účel môže súd žalobcu vypočuť, § 138 CSP. Netreba to vnímať ako odopretie spravodlivosti či práva na spravodlivý proces, ktoré sa zakazuje (zákaz denegatio iustitiae). Ide o spôsob, akým zákonodarca napomáha naplniť princíp hospodárnosti konania či procesnej zodpovednosti.

5.     Princíp procesnej zodpovednosti – zákonodarca naň navádza jednak:

·         strany sporu, napr. odročenie pojednávania by malo byť skôr výnimkou, najmä ak bude strana zastúpená advokátom - § 183 CSP, nečinnosť žalovaného či neprítomnosť žalovaného na pojednávaní (pozor – už aj žalobcu!!! - § 278 a nasl. CSP) môže viesť k vydaniu kontumačného rozsudku - § 273 a nasl. CSP, podávanie zjavne nedôvodných námietok zaujatosti môže byť sankcionované pokutou až do výšky 500,- € a pod.

·     samotného sudcu, napríklad sudca by nemal šikanovať strany prípadne iné subjekty zúčastnené na konaní zbytočným predvolávaním na pojednávania; sudca má dbať na to, aby bolo pojednávanie vecné a teda aby naň prišiel pripravený a pod.

6.    Uvádzanie a popieranie skutkových tvrdení – prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Pri popieraní skutkových tvrdení treba uviesť „vlastný príbeh“ – nestačí uviesť len „nebolo to tak“, „nesúhlasím s tvrdením protistrany“ a pod., pretože takéto popretie bude neúčinné!

7.    Odstraňovanie vád podania – zákon podporuje, aby k nim dochádzalo výsluchom strán - § 130 CSP (procesná ekonómia, princíp hospodárnosti konania).

8.   Sudcovská koncentrácia – zákonodarca má od nej veľké očakávania. Sudca sa stáva „dirigentom“ konania, t. j. jeho postavenie vo vedení sporu sa významne posilňuje (princíp arbitrálneho poriadku), ak napríklad strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, nemusí na ne prihliadnuť! Výnimkou zo sudcovskej koncentrácie sú tzv. spory s ochranou slabšej strany, § 290 a nasl., pri ktorých platí, že osoba určená zákonom (spotrebiteľ, zamestnanec, žalobca v antidiskriminačnom spore) môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej – viď § 296 CSP, nie len do skončenia dokazovania!

9.   Dokazovanie – prešlo menšími, avšak v niektorých prípadoch významnými zmenami (v civilnom sporovom konaní sa zachováva princíp formálnej pravdy). Výsluch svedka môže byť napríklad aj písomný (§ 195 ods. 3 CSP); ak strana navrhne svedka, je sama povinná zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní (§ 197 ods. 1 CSP). Zmeny sa dotkli znaleckého dokazovania (znalecký posudok sa „nepreceňuje“), ak súdu stačí tzv. odborné vyjadrenie, požiada oň odborne spôsobilú osobu (§ 206 CSP). Znalecké dokazovanie nariadi len v prípade, ak na posúdenie skutočnosti treba vedecké poznatky a ak odborné vyjadrenie nepostačuje (§ 207 CSP). Tzv. súkromný  znalecký posudok môže predložiť strana aj bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (§ 209 CSP).

10.   Predbežné opatrenia zanikajú! Nahrádzajú ich nové inštitúty – neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia, ktoré môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania a aj po jeho skončení (napr. aby sa zabránilo zmareniu exekúcie), § 324 a nasl. CSP.

11.    Sťažnosť – upravená ako osobitný druh rozhodnutia. Sťažnosť možno podať proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť (§ 239 a nasl.)

12.   Trovy konania – súd v civilnom sporovom konaní prizná strane ich náhradu podľa pomeru jej úspechu vo veci a to aj bez toho, aby to strana navrhla! O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady sa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.   Platobný rozkaz – zákonodarca zotrval „len“ pri platobnom rozkaze a európskom platobnom rozkaze, t. j. zmenkový a šekový platobný rozkaz sa naďalej nepripúšťajú. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť!

14.   Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach – prejednáva a rozhoduje v ňom krajský súd ako súd prvej inštancie! Súd v ňom skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve prípadne v iných dokumentoch a nekalé obchodné praktiky! Žalobu proti dodávateľovi môže podať iba právnická osoba zriadená alebo založená na ochranu spotrebiteľa – napr. SOI, t. j. spotrebiteľ sa musí obrátiť najskôr na ňu. Ak súd určí neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo určí, že obchodná praktika je nekalá, zakáže ju žalovanému používať vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo dokumentoch, alebo zakáže žalovanému používať nekalú praktiku!!! (§ 301 a nasl. CSP)


Autor: Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.