Vytváranie skupín v reštrukturalizačnom pláne

Veritelia majú v rámci reštrukturalizačného konania odlišné právne postavenie či ekonomické záujmy, ktoré musia byť pri vypracovaní reštrukturalizačného plánu zohľadnené.

Z ustanovení § 120 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. v platnom znení (ďalej „ZKR“) vyplýva, že pri uspokojovaní veriteľov dlžníka v reštrukturalizačnom konaní rozlišuje zákonodarca dva druhy pohľadávok:

-         pohľadávky, ktoré sa do reštrukturalizačného konania uplatňujú prihláškou a

-    tzv. prednostné pohľadávky, t. j. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou.

Do reštrukturalizačného plánu sa v zmysle ZKR zahŕňajú len pohľadávky, ktoré sa do konania prihlasujú prihláškou a sú zapísané v zozname pohľadávok.

Prednostné pohľadávky sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú, ibaže by s tým súhlasili ich veritelia (§ 120 ods. 2 ZKR).

V záväznej časti reštrukturalizačného plánu sú následne vytvorené skupiny pohľadávok, do ktorých sa zaradia jednotlivé pohľadávky. Základnými skupinami pohľadávok v reštrukturalizačnom pláne sú:

-       skupina pre nezabezpečené pohľadávky

-       skupina pre zabezpečené pohľadávky.

Predkladateľ plánu je povinný vytvoriť pre každú zabezpečenú pohľadávku, pri ktorej je predpoklad, že predmet zabezpečenia bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, samostatnú skupinu. Dotknutí veritelia však môžu súhlasiť s iným vytvorením skupín. V zmysle novelizácie ZKR zákonom č. 87/2015 Z. z., účinným od 29.04.2015, je predkladateľ plánu povinný v konaniach začatých od 29.04.2015 vytvoriť pre každého zabezpečeného veriteľa samostatnú skupinu, ktorú budú tvoriť všetky jeho zabezpečené pohľadávky.

Ustanovenie § 120 ods. 5 ZKR rozširuje okruh veriteľov, ktorí môžu svoje práva v reštrukturalizácii uplatniť tak, akoby išlo o zabezpečenú pohľadávku, o takých veriteľov dlžníka, ktorí z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania nemôžu účinne vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy, na základe ktorej je dlžník oprávnený mať u seba vec, ku ktorej môže po splnení zmluvných podmienok nadobudnúť vlastnícke právo.

Ak predmet zabezpečovacieho práva nebude postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, môže ju predkladateľ plánu zaradiť v rozsahu, v akom pravdepodobne nebude uspokojená, do skupiny nezabezpečených pohľadávok. Predpokladaný rozsah uspokojenia zabezpečenej pohľadávky je predkladateľ plánu povinný skúmať s odbornou starostlivosťou.

Pri súbehu zabezpečených veriteľov a za predpokladu, že zabezpečený majetok nebude postačovať na uspokojenie zabezpečeného veriteľa, ktorý má zabezpečovacie právo v neskoršom poradí, nemôže byť takýto veriteľ zaradený do samostatnej skupiny, resp. skupiny s iným zabezpečeným veriteľom, ale musí byť zaradený do skupiny nezabezpečených pohľadávok.

V prípade, ak zabezpečený majetok môže postačovať na čiastočné uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, je na úvahe predkladateľa, či pohľadávku ponechá v skupine zabezpečených pohľadávok alebo ju zaradí do skupiny nezabezpečených pohľadávok, pričom rozsah uspokojenia predkladateľ zistí z vypracovaného znaleckého posudku.

Predpokladom reštrukturalizácie je, okrem iného, aspoň čiastočné zachovanie majetku dlžníka. To by sa malo odraziť aj v spôsobe, akým sa uspokojí pohľadávka zabezpečeného veriteľa – či sa pristúpi napríklad k speňaženiu predmetu zabezpečenia alebo či sa zvolí iný spôsob uspokojenia, napr. z príjmov z prenájmu zabezpečeného majetku.

Zákon umožňuje, aby predkladateľ rozdelil jednotlivé skupiny na viacero samostatných skupín, pričom jednotlivé skupiny budú tvoriť pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami. Príkladmo možno uviesť skupiny pracovnoprávnych pohľadávok, pohľadávky na základe neplnenia daňových a odvodových povinností, zabezpečené pohľadávky tým istým majetkom atď. Skutočnosť, že sa v rámci reštrukturalizačného plánu vytvorí viac skupín, považujeme za výhodu, nakoľko v prípade neschválenia plánu jednou skupinou, je možné nahradiť súhlas „nesúhlasiacej skupiny“ prostredníctvom súdu (k tomu viď § 152 ZKR). Interpretačné problémy môžu nastať v prípade, ak sú v rámci plánu vytvorené len dve skupiny, pričom jedna z nich s návrhom plánu nesúhlasí. Podľa nášho názoru, ak sú splnené všetky ostatné podmienky potrebné na nahradenie súhlasu skupiny v zmysle ust. § 152 ZKR, je žiadúce rozhodnúť o nahradení súhlasu „nesúhlasiacej skupiny“ súdom. V opačnom prípade by došlo k vyhláseniu konkurzu, čo je v rozpore so samotnou koncepciou ZKR a ustanoveniami uprednostňujúcimi inštitút reštrukturalizácie pred konkurzom.

Samostatnú skupinu pohľadávok môžu popri skupine zabezpečených a nezabezpečených pohľadávok, tvoriť pohľadávky, ktoré nebudú plánom dotknuté, spravidla sú do nej zaraďované tzv. podmienené pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené sa táto skupina považuje za skupinu „súhlasiacu s reštrukturalizačným plánom“.

Ďalšími skupinami pohľadávok môžu byť (za predpokladu ich existencie) tzv. podriadené pohľadávky, pohľadávky veriteľov spriaznených s dlžníkom a pohľadávky uplatnené ako zmluvná pokuta. V zmysle zákona platí, že uvedené pohľadávky nemôžu byť uspokojené lepším ani rovnakým spôsobom ako iné pohľadávky.

 


Zdroj:

-          Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, 1456 s.

-          Pospíšil, B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: Iura Edition spol. s r.o., 2012, 648 s.


 

Autor: JUDr. Barbora Bartáková

Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.