Finančné nároky poškodeného v rámci nekalosúťažného konania

Z ustanovenia § 53 Obchodného zákonníka vyplýva, že osoba, ktorej práva boli nekalou súťaže porušené alebo ohrozené, si môže voči rušiteľovi uplatniť jednak nároky nepeňažného charakteru (zdržanie sa konania a odstránenie závadného stavu) ako aj nárok na primeranú satisfakciu (zadosťučinenie, kompenzácia). Satisfakcia sa môže poskytnúť aj v peniazoch“; popri nej možno požadovať náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

I. Primerané zadosťučinenie

Zadosťučinenie má byť primerané. Stanoviť „primeranosť“ zadosťučinenia v nekalej súťaži, však býva pomerne obtiažne, nakoľko (na rozdiel od náhrady škody), cieľom poskytnutia primeraného zadosťučinenia je najmä reparácia nemateriálnej ujmy (napr. zásah do dobrej povesti či dobrého obchodného mena, strata klientely, a pod.).

Primerané zadosťučinenie plní dvojakú funkciu – sankčnú a preventívnu.

Kým sankčná funkcia má u rušiteľa docieliť určitý postih (v prípade peňažnej satisfakcie má postih peňažný charakter), ktorý má vyrovnať porušenú rovnováhu v postavení rušiteľa a osoby, ktorej sa dotklo nekalé súťažné konanie, preventívna funkcia má odradiť podnikateľa od takéhoto konania resp. odradiť rušiteľa od pokračovania v takomto konaní (priznaním zadosťučinenia sa dá najavo, že nekalá súťaž sa nevypláca a poctivosť v obchodnom styku je potrebné rešpektovať).  Uvedené potvrdil aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.09.2001, sp. zn. 29 Odo 652/2001, v ktorom uviedol, „že nemožno neuznať, že peňažná satisfakcia má takisto sankčnú povahu, nakoľko zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre rušiteľa tiež finančnú ujmu, nielen ujmu morálnu, ktorá má vyrovnať porušenú rovnováhu v postavení rušiteľa a postihnutej osoby. Táto sankčná stránka hrá pri poskytovaní zadosťučinenia vedľajšiu, podružnú úlohu, pretože rozhodujúca je nemateriálna stránka satisfakcie.“

Ako bolo uvedené vyššie,  pri stanovení rozsahu zadosťučinenia je rozhodujúca  „primeranosť“. Uvedenú skutočnosť približuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (sp. zn. 1 Odon 45/97-137): „Primeranosť zadosťučinenia, ktorú predstavuje tiež primeranosť výšky peňažnej formy zadosťučinenia, je nevyhnutné posudzovať v závislosti na konkrétnych podmienkach každého jednotlivého prípadu... Primeranosť výšky peňažného zadosťučinenia musí byť posudzovaná tak z objektívnych, ako aj zo subjektívnych hľadísk. Objektívnymi kritériami sú najmä: závažnosť a intenzita nesúťažného konania, dosah tohto konania (akú veľkú oblasť trhu zasiahlo), vplyv tohto konania na počet konkurentov v odbore, hodnota goodwillu postihnutého, úroveň obratu v danom okruhu obchodov aj výška obratu v celom rozsahu podnikania toho, kto sa dopustil nekalosúťažného konania. Medzi kritériá subjektívneho charakteru patrí najmä: okolnosť, či ten, kto sa nekalosúťažného konania dopustil, si bol tohto konania vedomý, prípadne si mohol a mal byť tohto konania vedomý, ďalej motív tohto konania, okolnosť, ako ten, kto sa konania dopustil, reagoval na upozornenia a požiadavky postihnutého, prípadne či naopak postihnutý dával najavo nezáujem o nekalosúťažné konanie druhého subjektu.“

Rozsah zníženia dobrej povesti však nie je úmerný rozsahu zníženia predaja: „Rozsah nemajetkovej ujmy nie je úmerný rozsahu poklesu predajnosti výrobku žalobcu, tým nie je vyjadrený rozsah zníženia dobrej povesti žalobcu. Vstup ďalšieho konkurenta na trh, ak je úspešný, nevyhnutne so sebou prinesie zníženie predaja, ak je dopyt určitým spôsobom limitovaný. To však neznamená zásah do dobrej povesti konkurujúceho subjektu a vznik ujmy nemateriálnej, ale zníženie ziskov a ujmu materiálnej povahy. (1)


 (1) Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 30.11.1998, sp. zn. 3 Cmo 209/97


Zadosťučinenie môže byť poskytnuté v peniazoch ako aj vo forme nepeňažného plnenia, napr. ako verejné ospravedlnenie. Peňažné zadosťučinenie sa poskytuje najmä v prípadoch, v ktorých nepeňažná forma nepostačuje (vďaka nej by satisfakcia nebola „primeraná“); inak by mala mať nepeňažná satisfakcia pred peňažnou satisfakciou prednosť. Zákonná formulácia však nevylučuje ani kombináciu peňažnej a nepeňažnej formy zadosťučinenia tak, aby sa v úhrne dosiahlo primerané zadosťučinenie.

Nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom objektívnym, ktorý nie je viazaný na naplnenie subjektívnych podmienok a je kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel poškodený (napríklad úbytok zákazníkov). Primeranosť satisfakcie poskytovanej v peniazoch netreba (a ani nemožno) preukazovať tak, ako výšku škody alebo rozsah bezdôvodného obohatenia. Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Voľba formy zadosťučinenia (peňažná alebo nepeňažná) závisí od osoby, ktorá bola nekalým súťažným konaním negatívne dotknutá; v prípade súdneho sporu musí táto osoba (ako žalobca) uniesť dôkazné bremeno, t. j. musí,preukázať opodstatnenosť a oprávnenosť jeho voľby.

 

II. Náhrada škody

Hoci zodpovednosť za škodu a náhradu škody upravuje Občiansky zákonník aj Obchodný zákonník, nárok na náhradu škody spôsobenej v rámci nekalej súťaže sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a to na základe ust. § 757 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

Náhradu škody možno považovať za kompenzačný a sankčný nárok, založený na princípe objektívnej zodpovednosti, s možnosťou liberácie.

Objektívny princíp nevyžaduje predpoklad zavinenia, avšak rušiteľ sa môže zbaviť zodpovednosti za vzniknutú škodu (liberovať) preukázaním niektorého zo zákonom ustanovených liberačných dôvodov. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle rušiteľa a bráni mu v splnení jeho povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by rušiteľ túto prekážku alebo jej následky odvrátil alebo prekonal, a ďalej že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídal.

V zmysle ust. § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa všetka škoda, t. j. skutočná škoda a ušlý zisk. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

Skutočná škoda zahŕňa najmä:

-               zmenšenie majetku; teda to, o čo sa majetok strany poškodenej nekalosúťažným konaním zmenšil;

-               zníženie alebo stratu spôsobenú obmedzením alebo zánikom majetkových práv;

-               vynaložené náklady, ktoré by inak (nebyť nekalosúťažného konania) poškodený nemusel vynaložiť, a pod.

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), vo všeobecnosti vnímame ako ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, poškodený subjekt musí preukázať „dôvodnosť“ očakávania zväčšenia svojho majetku pri „pravidelnom behu vecí“ (nebyť protiprávneho konania rušiteľa).

Ušlý zisk môže byť skutočný alebo abstraktný. V zmysle ust. § 381 Obchodného zákonníka, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Zákon priorizuje náhradu škody v peniazoch (relutárna náhrada). Ak však o to oprávnená osoba požiada a ak je to možné a obvyklé, k náhrade škody môže dôjsť aj uvedením do predošlého stavu (reštitučná náhrada).

Záverom treba konštatovať, že v nekalosúťažnom konaní sa výška škody, dokonca aj naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (najmä príčinná súvislosť medzi nekalosúťažným konaním a škodou), preukazujú pomerne ťažko; najčastejšie prostredníctvom znaleckého posudku.

 

III. Vydanie bezdôvodného obohatenia

Keďže inštitút bezdôvodného obohatenia Obchodný zákonník neupravuje, na vzťahy z bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa subsidiárne použije Občiansky zákonník (§ 451 a nasl.). Pri sporoch z nekalej súťaže sa však tento inštitút využívaný minimálne, a to aj vzhľadom na úpravu bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku, ktorá je pre potreby obchodného práva nepraktická.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

V rámci nekalej súťaže sa bezdôvodným obohatením rozumie majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Definícia pojmu nepoctivé zdroje síce neexistuje, avšak za takéto zdroje môžeme považovať zdroje, ktoré nemožno označiť za poctivé, resp. zdroje, ktoré neboli získané zákonne.

Zatiaľ čo v prípade náhrady škody išlo o náhradu dôsledkov, ktoré sa z dôvodu nekalej súťaže negatívne premietli do majetkovej sféry poškodeného, v prípade vydania bezdôvodného obohatenia ide o vydanie pozitívneho ovplyvnenia majetkovej sféry rušiteľa (jeho majetkového prospechu).

Nárok osoby, ktorá si uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, má obdobné úskalia ako nárok poškodeného na náhradu škody, najmä v súvislosti s preukazovaním príčinnej súvislosti jednotlivých predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia ako aj jeho rozsahu. Uplatňovaný nárok musí byť formulovaný dostatočne určito a jednoznačne.  K problému stanovenia výšky a rozsahu bezdôvodného obohatenia sa viaže nasledujúce súdne rozhodnutie (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 3 Cmo 186/96): „Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno vylúčiť, že v čase podania žaloby nebude žalobca môcť presnú sumu uviesť, keďže vyčíslenie je závislé na údajoch, ktoré pozná len odporca. Aj napriek tomu však musí byť petit natoľko určitý a jednoznačný, že po doplnení údajov bude výška požadovaného peňažného nároku bez ďalšieho daná.“

 

IV. Uplatnenie nárokov

Rovnako dôležité ako identifikácia a vyčíslenie nároku z nekalosúťažného konania je aj jeho následné uplatnenie na vecne a miestne príslušnom súde.

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 37/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky je na konanie vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov a ochrany práv z nekalej súťaže príslušný

a)         Okresný súd Bratislava I pre obvody

-      Krajského súdu v Bratislave,

-      Krajského súdu v Trnave,

-      Krajského súdu v Nitre,

b)         Okresný súd Banská Bystrica pre obvody

-      Krajského súdu v Banskej Bystrici,

-      Krajského súdu v Žiline,

-      Krajského súdu v Trenčíne,

c)         Okresný súd Košice I pre obvody

-      Krajského súdu v Košiciach,

-      Krajského súdu v Prešove.

 

Od 01.07.2016 však nadobudnú účinnosť nové procesné kódexy, medzi nimi aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý bude príslušnosť v sporoch z nekalosúťažného konania a v autorskoprávnych sporoch priamo upravovať v rámci ust. § 26 o tzv. kauzálnej príslušnosti súdu, a to nasledovne:

„(1) Na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch je príslušný

a)         Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,

b)        Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v               Trenčíne,

c)         Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

 

(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný

a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),

b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),

c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c)."


Autor: Mgr. Natália Gallová

Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková Jakúbeková, PhD.