Následky porušenia povinnosti osoby povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako len „ZKR“) obsahuje vlastnú úpravu zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne veriteľom, ak osoba, povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (napr. likvidátor dlžníka, štatutárny orgán dlžníka alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka a pod.), nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu včas. 

Podľa ZKR v znení účinnom do 31.12.2012 platilo nasledovné: (§ 11 ods. 4: „Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.“

Následne sa novelou ZKR, účinnou od 01.01.2013, upravilo znenie ust. § 11 ods. 4 ZKR takto: „Osobe, ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo jeho člena, likvidátora alebo zákonného zástupcu dlžníka porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom. Ak je takýchto osôb viac, v časti, v ktorej je ich povinnosť čo do výšky rovnaká, sú povinné plniť spoločne a nerozdielne. Tejto zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že neporušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo, že konal s odbornou starostlivosťou. Zodpovednosti sa zbaví tiež ten, kto nie je oprávnený konať v mene dlžníka samostatne, ak preukáže, že pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť a že bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o porušení tejto povinnosti, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení.“

Ustanovenie § 11 ZKR prešlo zmenou aj nedávno, dosiaľ poslednou novelou ZKR – zákonom č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj ako len „Zákon č. 87/2015“).

Zákon č. 87/2015 pristúpil k § 11 ZKR tak, že ho zmenil nielen obsahovo, ale aj systematicky, nakoľko úplne vypustil znenie jeho dovtedajšieho ods. 4 a namiesto neho doplnil na koniec ods. 2 (§ 11) nové znenie: „Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.“

Z dôvodovej správy k Zákonu č. 87/2015 vyplýva, že podľa predpisov obchodného práva majú vzťahy medzi členmi štatutárnych orgánov obchodnej spoločnosti a obchodnou spoločnosťou charakter mandátnych vzťahov. V mandátnej zmluve si strany spravidla dojednávajú okrem podstatných náležitostí aj rôzne vedľajšie zložky, vo väzbe na súčasné znenie § 11 ods. 4 ZKR by jednou z nich mohlo byť aj dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Ak zmluvná pokuta nebude dojednaná, zavádza sa právna fikcia jej dojednania v rovnakej výške ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. 12.500 €. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nemôže obmedziť ani vylúčiť akákoľvek dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, nakoľko zákon výslovne ustanovuje, že takáto dohoda „je zakázaná“. Rovnako platí, že spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať (napríklad uznesením najvyššieho orgánu spoločnosti) alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní. Nepripúšťa sa ani započítanie či iný spôsob vyrovnania. 

Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikne individuálne každej z osôb, ktorá má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorá túto povinnosť poruší, bez ohľadu na to, či koná za dlžníka spoločne s inými osobami.

Ostatné otázky, súvisiace s inštitútom zmluvnej pokuty (napr. premlčanie nároku na jej zaplatenie), sa budú riešiť podľa všeobecných predpisov obchodného práva.

Záver: Zavedenie právnej fikcie dohody o zmluvnej pokute do ZKR na jednej strane významnou mierou prispieva k naplneniu princípu predvídateľnosti práva, o ktorý sa zákonodarca (podľa jeho vyhlásení) dlhodobo usiluje, na druhej strane však nastoľuje otázku, či opakované a príliš časté zmeny ustanovení ZKR, upravujúce zodpovednosť za škodu, neodporujú princípu právnej istoty a neznižujú tak jej význam... 


Autor: Mgr. Róbert Száraz

Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková, PhD.