Započítanie pohľadávok v konkurze a v reštrukturalizácií

Započítanie pohľadávok je jedným zo spôsobov zániku záväzkov.

Vo všeobecnej rovine ho upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „OZ“), pre obchodnoprávne vzťahy platí špeciálna právna úprava - § 358 až § 364 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „ObchZ“). 

Všeobecná právna úprava (§ 580 OZ) stanovuje nasledovné: Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“

 

Konkurzné konanie a započítanie pohľadávok

V prípade konkurzného a reštrukturalizačného konania si nevystačíme so všeobecnou úpravou započítania podľa OZ a ani s osobitnými ustanoveniami o započítaní podľa ObchZ.

Na započítanie pohľadávok je potrebné použiť špeciálny právny predpis - zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „ZKR“), keďže bez osobitnej úpravy by mohlo dochádzať k mareniu účelu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

Osobitný režim započítania pohľadávok vyplýva z § 54 ZKR, v ktorom sú vymedzené pohľadávky, ktoré nemožno v konkurze započítať.

Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávky ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu je nevyhnutné prihlásiť do konkurzného konania prihláškou v zmysle ust. § 28 a nasl. ZKR.

Proti žiadnej úpadcovej pohľadávke nie je možné započítať:

  • pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným ZKR;
  • prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu;
  • pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu.

 

Proti pohľadávke za nepodanie včasného návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.

Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené; ako príklad možno uviesť započítanie vzájomných pohľadávok vzniknutých po vyhlásení konkurzu, prípadne započítanie vzájomných pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, za predpokladu, že pohľadávka veriteľa bola do konkurzu prihlásená v súlade so ZKR.

Osobitnú úpravu započítania v konkurze je potrebné vnímať pozitívne najmä z dôvodu zachovania princípu pomerného uspokojenia veriteľov bez možnosti zvýhodňovania niektorých veriteľov.

Obmedzenie možnosti veriteľa úpadcu započítať si pohľadávku má za následok, že správca môže vymáhať pohľadávku úpadcu voči veriteľovi a obohatiť tým konkurznú podstatu, z ktorej budú uspokojovaní veritelia danej podstaty bez toho, aby tento nárok na zhodnotenie podstaty zanikol jednostranným zápočtom daného veriteľa. Uvedené však platí aj naopak, teda z výťažku podstaty bude uspokojený aj nemajetný veriteľ, od ktorého správca nevymohol pohľadávku úpadcu ani len čiastočne. (1)

 

Reštrukturalizačné konanie a započítanie pohľadávok

Jedným z účinkov začatia reštrukturalizačného konania upraveného v druhej hlave ZKR (ust. § 114 ods. 1 písm. f) ZKR) je nemožnosť započítania takej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Do reštrukturalizácie sa uplatňujú prihlášky pohľadávok, ktoré vznikli do uverejnenia oznámenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku SR. Tieto sa považujú za tzv. „starý dlh“, ktorý nemožno jednostranne započítavať s pohľadávkami dlžníka. Pre započítanie je teda rozhodným momentom začatie reštrukturalizačného konania.

Započítanie pohľadávok, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania jednostranným právnym úkonom veriteľa dlžníka by bolo možné klasifikovať ako zvýhodňovanie veriteľa oproti ostatným veriteľom. Po začatí reštrukturalizačného konania ich preto nie je možné započítať. Pred začatím reštrukturalizačného konania však započítanie možné je a to aj v prípade, ak by bol započítavací právny úkon doručený dlžníkovi až po začatí reštrukturalizačného konania.

Započítanie zo strany dlžníka ZKR neupravuje, z tohto dôvodu sa má za to, že zákaz započítavania pohľadávok podľa ZKR sa vzťahuje výlučne na jednostranné zápočty veriteľov dlžníka. Rovnako platí, že zákaz započítania sa nevzťahuje na dvojstranné zápočty, t. j. zápočty na základe dohody. (2)

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že jednostranný zápočet veriteľa dlžníka v rámci reštrukturalizačného konania viaže ZKR na moment vykonania započítavacieho úkonu, ktorý musí byť uskutočnený pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom už nie je podstatné, či bol tento započítavací právny úkon doručený dlžníkovi po začatí reštrukturalizačného konania. V tejto súvislosti však máme za to, že vhodnejším riešením by bola úprava, ktorá by stanovila, že započítavací úkon veriteľa je potrebné doručiť dlžníkovi najneskôr do začatia reštrukturalizačného konania. Uvedené možno odôvodniť tým, že v súčasnosti veritelia, ktorí sa dozvedia o uverejnení uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania (ktorého účinky nastanú až nasledujúci deň po dni uverejnenia v Obchodnom vestníku SR), môžu vykonať započítavací právny úkon v deň uverejnenia uznesenia a tento doručiť dlžníkovi až po začatí reštrukturalizačného konania, čím sa vyhnú obmedzeniam stanovených pre započítanie pohľadávok v ZKR. (3)

Pre porovnanie možno uviesť úpravu započítania pohľadávok v reštrukturalizácii podľa českého zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) (ďalej aj ako len „IZ“) kde v zmysle ust. § 324 ods. 3 IZ: Od okamžiku zveřejnění návrhu na povolení reorganizace v insolvenčním rejstříku není přípustné započtení vzájemných pohledávek dlužníka a věřitele, ledaže insolvenční soud určí jinak předběžným opatřením. To platí i tehdy, jestliže zákonné podmínky tohoto započtení byly splněny před uvedeným okamžikem.“

 

Záverom možno konštatovať, že započítanie vzájomných pohľadávok v konkurznom konaní v SR podlieha osobitnému režimu, kedy ZKR presne stanovuje, ktoré pohľadávky nemožno započítať. ZKR zároveň stanovuje, že započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené, ak to hmotnoprávne predpisy umožňujú. (4)

Po začatí reštrukturalizácie spoločnosti si nemôžu veritelia jednostranne započítať voči dlžníkovi pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou (pohľadávky, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania). Zápočty prednostných pohľadávok, prípadne zápočty na základe dvojstranných právnych úkonov však nie sú vylúčené.


 (1) Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2015, str. 544

(2) Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2015, str. 942

(3) http://www.lexforum.cz/520

(4) Pospíšil, B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. vydanie. Bratislava : Iura Edition spol. s r.o., 2012, str. 23


použitá literatúra:
Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2015
Pospíšil, B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. vydanie. Bratislava : Iura Edition spol. s r.o., 2012

 

Autor: Mgr. Adrián Žák

            Nikola Jurčeková

Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková, PhD.