Hlasovacie práva zabezpečeného veriteľa súvisiace s veriteľským výborom na schôdzi veriteľov, pri absencii jeho oddelenej konkurznej podstaty

Veritelia, ktorí si uplatnili svoje nezabezpečené pohľadávky do konkurzu a tieto boli zistené čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, „dohliadajú a riadia“ konkurz prostredníctvom veriteľských orgánov. Sú nimi schôdza veriteľov a veriteľský výbor

V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „ZKR“), si tzv. zistení nezabezpečení veritelia volia na prvej schôdzi veriteľov veriteľský výbor, pričom právo voliť a byť volený do veriteľského výboru prislúcha nezabezpečenému veriteľovi, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti (§ 35 ods. 4 ZKR). V citovanom ustanovení stanovené aj ďalšie podmienky, z ktorých možno vyvodiť možnosť, resp. nemožnosť veriteľa hlasovať na schôdzi veriteľov.

Podľa ďalej uvedeného ustanovenia § 37 ods. 2 ZKR patrí právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru vrátane práva byť zvolený do veriteľského výboru aj zabezpečenému veriteľovi v rozsahu, v akom jeho zistená zabezpečená pohľadávka pravdepodobne nebude uspokojená z jeho oddelenej podstaty; rozsah hlasovacieho práva zabezpečeného veriteľa určí správca, pričom vychádza zo zistenej sumy zabezpečenej pohľadávky a hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku podstát; ak je už majetok speňažený, vychádza z hodnoty výťažku zo speňaženia majetku.

Ak si pohľadávku do konkurzu prihlási tzv. zabezpečený veriteľ, t. j. veriteľ, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú majetkom tretej osoby (viac v článku „Majetok tretích osôb zabezpečujúcich záväzky úpadcu“ na http://www.hmg.sk/novinky/2015/11/16/majetok-tretch-osb-zabezpeujci-zvzky-padcu), je správca povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu buď sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutým zabezpečeným veriteľom, alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak 30-dňová lehota uplynie márne,  správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa asúpis bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

V tejto súvislosti však môže nastať situácia, že termín prvej schôdze veriteľov bude vytýčený na deň, kedy ešte neuplynie 30 dňová lehota na zaplatenie sumy treťou osobou v zmysle vyššie uvedeného,    t. j. majetok tretej osoby zatiaľ nebude zapísaný do súpisu majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, a teda ani zverejnený v Obchodnom vestníku. V tejto súvislosti sa vynára otázka, či je takýto zabezpečený veriteľ, oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať o zložení veriteľského výboru a či má takýto zabezpečený veriteľ právo byť volený do veriteľského výboru.

Na navodenú otázku neexistuje medzi správcami konkurznej podstaty jednoznačný názor - jedna skupina správcov zastáva názor, že s poukazom na absenciu zverejnenia súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa v Obchodnom vestníku SR, má zabezpečený veriteľ rovnaké práva a povinnosti čo do hlasovania o veriteľskom výbore ako nezabezpečení veritelia, druhá skupina správcov zastáva odlišný právny názor a to, že zabezpečený veriteľ nemá právo hlasovať o zložení veriteľského výboru a nemá ani právo byť volený ako člen veriteľského výboru.

K predmetnej spornej otázke si dovoľujeme zaujať stanovisko, ktoré opierame najmä o logický výklad príslušných zákonných ustanovení.

Pre vznik hlasovacieho práva veriteľa na schôdzi veriteľov má podľa nášho názoru rozhodujúci význam, či bolo toto právo prihlásené riadne a včas v zmysle ust. § 28 ods. 4 ZKR a či bolo následne zistené čo do dôvodu a vymáhateľnosti.  V prípade, že sa tak stalo, je na mieste domnievať sa, že oddelená podstata ako taká de facto vznikla napriek tomu, že zatiaľ nedošlo k zverejneniu súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa v Obchodnom vestníku. Je totiž nepochybné, že za  uvedených okolností je možné považovať veriteľa za zabezpečeného veriteľa, ktorý (ak zabezpečený majetok tretej osoby postačuje na úhradu jeho pohľadávky) nemá podľa ZKR hlasovacie práva o zložení členov veriteľského výboru a ani právo byť volený do veriteľského výboru, s výnimkou prípadu uvedenom v ustanovení § 37 ods. 2 ZKR.

Máme za to, že pri navodenom probléme môžeme použiť aj extenzívnejší výklad zákona, a to z pohľadu úloh a kompetencií veriteľského výboru. Veriteľský výbor je orgán, ktorý „dohliada a riadi“ konkurz, ukladá správcovi záväzné pokyny a odporúčania, avšak týkajúce sa výlučne všeobecnej podstaty. Zabezpečený veriteľ s pohľadávkou zabezpečenou majetkom tretej osoby, ak takýto majetok postačuje na úhradu jeho pohľadávky, nebude za žiadnych okolností uspokojovaný zo všeobecnej podstaty, nakoľko buď dôjde k zaplateniu pohľadávky zo strany tretej osoby v zákonnej lehote, alebo v prípade absencie takejto úhrady, dôjde k zapísaniu majetku tretej osoby do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa.  V obidvoch prípadoch bude takýto zabezpečený veriteľ uspokojovaný z majetku tretej osoby, nie z majetku zapísaného vo všeobecnej podstate.

Na základe skutočností uvedených vyššie je možné konštatovať, že zabezpečený veriteľ, ktorého pohľadávka je zabezpečená majetkom tretej osoby, nie je oprávnený hlasovať o zložení veriteľského výboru a ani nemá právo byť volený do veriteľského výboru. Výnimku z tohto pravidla pripúšťa výlučne ustanovenie § 37 ods. 2 ZKR popísané vyššie.


Autor: JUDr. Tomáš Štefko

Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková, PhD.