Legislatívne zmeny účinné od 01. februára 2016

1.      Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov                (zák. č. 391/2015 Z. z.)

2.      Čo je IBAN?

 

1.      Zákon o alternatívnom riešení sporov

NR SR schválila 12.11.2015 zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 391/2015 Z. z. (ďalej “zákon”), ktorý nadobudol účinnosť 01. januára, s výnimkou článku I, čl. II bodov 1, 3 až 7 a čl. III až VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2016.

Podľa dôvodovej správy sa zákonom v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (ďalej len „smernica“) a implementuje sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online).

Zámerom zákona je podľa dôvodovej správy zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a zároveň prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa zabezpečí, aby sa spotrebitelia mohli v prípade sporu s predávajúcim obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý bude vykonávať nezávislé, nestranné, transparentné, účinné, rýchle a spravodlivé postupy alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov.

Cieľom zákona je tiež prispieť k vysokej právnej istote tak spotrebiteľov, ako aj podnikateľov a to ustanovením základných pravidiel postupu pri alternatívnom riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou pred subjektom alternatívneho riešenia sporov.

Zákon zároveň mení:

-          zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v ktorom napríklad dochádza k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi (predávajúci bude povinný informovať spotrebiteľa o subjektoch alternatívneho riešenia sporov, do ktorých pôsobnosti tento predávajúci patrí),

-          zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých          zákonov,

-          zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov,

-          zákon č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene        a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-          zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a

-          zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na            diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v              znení neskorších predpisov.

 

·         Predmet zákona

 Zákon upravuje:

a)       alternatívne riešenie sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaceho so spotrebiteľskou zmluvou subjektom alternatívneho riešenia sporov, pričom pod alternatívnym riešením sporu rozumieme postup subjektu alternatívneho riešenia sporov podľa zákona, ktorého cieľom je dosiahnutie zmierlivého vyriešenia sporu medzi stranami sporu,  

b)             podmienky zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, ktorý vedie Ministerstvo hospodárstva        Slovenskej republiky,

c)                práva a povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov a nimi poverených fyzických osôb,

d)                práva a povinnosti strán alternatívneho riešenia sporu,

e)         pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a iných orgánov štátnej správy v oblasti alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov,

f)                 zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.

 

·         Pôsobnosť zákona

 Pôsobnosť zákona je vymedzená pozitívne i negatívne.

Zákon sa vzťahuje na spory medzi predávajúcim, § 2 ods. 1 písm. a zákona (1), ktorý mal ku dňu uzavretia zmluvy alebo ak ide o zmluvu uzavretú na diaľku, ku dňu odoslania objednávky spotrebiteľa, miesto podnikania alebo sídlo v Slovenskej republike a spotrebiteľom (§ 2 ods. 1 písm. b), ktorý mal ku dňu uzavretia zmluvy alebo ak ide o zmluvu uzavretú na diaľku, ku dňu odoslania objednávky, bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu v Slovenskej republike (tzv. „vnútroštátny spor”), alebo v inom členskom štáte Európskej únie, než v ktorom má miesto podnikania alebo sídlo predávajúci (tzv. „cezhraničný spor”). Zákon sa zároveň vzťahuje aj na riešenie sporov online, podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013).


(1) Napriek tomu, že zákon označuje tento subjekt sporu ako „predávajúceho“, nejde len o „osobu, ktorá predáva tovar“ – k tomu viď aj náš článok na http://www.hmg.sk/novinky/2015/11/5/zmluvy-so-spotrebiteom-uzatvran-na-diaku-alebo-mimo-prevdzkovch-priestorov


Zákon sa nevzťahuje na:

a)      spory, v ktorých si uplatňuje právo predávajúci voči spotrebiteľovi,

b)      komunikáciu medzi spotrebiteľom a predávajúcim za účelom uplatnenia práv spotrebiteľa a vyriešenia spotrebiteľského        sporu uskutočnenú pred žiadosťou spotrebiteľa o nápravu,

c)      spory riešené predávajúcim alebo treťou osobou, ktorá je s predávajúcim v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom          právnom vzťahu,

d)     spory súvisiace so službami všeobecného záujmu poskytovanými bezodplatne,

e)     spory súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo so službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej               starostlivosti,

f)     spory súvisiace s poskytovaním vysokoškolského vzdelávania alebo ďalšieho vzdelávania verejnou vysokou školou alebo      štátnou vysokou školou (z čoho vyplýva, že na typ sporov, pri ktorých poskytuje vysokoškolské vzdelávanie alebo ďalšie        vzdelávanie súkromná vysoká škola, sa zákon vzťahuje !).

Zákonom nie sú dotknuté osobitné predpisy upravujúce riešenie sporov v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo mediáciou podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

·         Strany sporu / subjekty alternatívneho riešenia sporu

Zákon rozlišuje tzv. strany sporu a subjekty alternatívneho riešenia sporu.

Kým stranami sporu sú spotrebiteľ, ktorý podal návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu, a predávajúci, proti ktorému návrh smeruje, subjektom alternatívneho riešenia sporov je:

-           orgán alternatívneho riešenia sporov, ktorým je buď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Slovenská obchodná inšpekcia, pričom okruh spotrebiteľských sporov, ktoré sú v ich pôsobnosti je vymedzený zákonom (§ 3 ods. 2 zákona), alebo

-    oprávnená právnická osoba zapísaná v zozname subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „zoznam“). Žiadosť o zápis do zoznamu môže podať právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa (§ 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), komora zriadená zákonom (napríklad zák. SNR č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov) alebo záujmové združenie najmenej desiatich právnických osôb.

V mene subjektu alternatívneho riešenia sporu vystupuje fyzická osoba, ktorá musí byť so subjektom alternatívneho riešenia sporov v pracovnoprávnom vzťahu alebo v štátnozamestnaneckom pomere, alebo musí byť jeho členom, štatutárnym orgánom alebo členom jeho štatutárneho orgánu.

Poverená fyzická osoba musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky (§ 8 zákona), týkajúce sa jednak vzdelania (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo a odborná prax v oblasti riešenia sporov v trvaní aspoň jedného roka alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a odborná prax v oblasti riešenia sporov v trvaní aspoň trochrokov) ako aj osobnej spôsobilosti na vedenie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov (spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, dôveryhodnosť).

Subjekt alternatívneho riešenia sporov pridelí návrh fyzickej osobe náhodným výberom s cieľom zachovania jej nestrannosti (§ 16 ods. 2 zákona). Absencia nestrannosti alebo nezávislosti fyzickej osoby je dôvodom pre pridelenie riešenia sporu inej poverenej fyzickej osobe. Ak subjekt alternatívneho riešenia sporov nemôže prideliť riešenie sporu žiadnej poverenej fyzickej osobe, stranám sporu túto skutočnosť oznámi, zároveň ich informuje o možnosti postúpiť spor inému vecne príslušnému subjektu alternatívneho riešenia sporov. Právo voľby, ktorému subjektu alternatívneho riešenia sporov spor postúpi, má spotrebiteľ (viac viď § 16 ods. 2 – 5 zákona).

Poverená fyzická osoba nesmie za riešenie sporu prijímať finančné prostriedky alebo akékoľvek výhody od inej osoby ako subjektu alternatívneho riešenia sporov, v mene ktorého spory rieši.

 

·         Postup pri alternatívnom riešení sporu

1. Alternatívne riešenie sporu sa začína dňom doručenia úplného návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu podľa § 12 zákona subjektu alternatívneho riešenia sporov.

Spotrebiteľ má právo podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu (ďalej len „návrh“) po tom, ako predávajúci odpovedal na jeho žiadosť o nápravu podľa § 11 ods. 1 zákona zamietavo, alebo ak na ňu neodpovedal do 30 dní odo dňa jej odoslania (pozor - nie odo dňa jej doručenia, ale odoslania !). Návrh sa podáva príslušnému subjektu alternatívneho riešenia sporov, tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Ak sú príslušné viaceré subjekty, právo voľby patrí spotrebiteľovi, na ustanovenia zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa podať návrh na vopred určený subjekt alternatívneho riešenia sporov, sa neprihliada.

Výnimočne môže subjekt alternatívneho riešenia sporu návrh odmietnuť (napr. ak spotrebiteľ napriek výzve nedoplní svoj návrh v určenej lehote a pre tento nedostatok nie je možné pokračovať v alternatívnom riešení sporu, ak subjekt alternatívneho riešenia sporov nie je na riešenie sporu príslušný, ak je návrh neopodstatnený alebo anonymný atď.).

2. Následne subjekt alternatívneho riešenia sporov oznámi stranám sporu začatie alternatívneho riešenia sporu a zároveň predávajúcemu doručí návrh spolu s priloženými dokladmi, výzvou, aby sa vyjadril ku skutočnostiam uvedeným v návrhu v lehote podľa § 15 ods. 2 zákona. Subjekt alternatívneho riešenia sporov si musí súčasne voči stranám sporu splniť pomerne širokú informačnú povinnosť, napr. že nemusia byť zastúpené právnym zástupcom, že začatím alternatívneho riešenia sporu nie je dotknuté ich právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde, že spotrebiteľ má možnosť ukončiť účasť na alternatívnom riešení sporu v ktoromkoľvek jeho štádiu a pod. (viac § 14 ods. 3 zákona).

3. V rámci samotného alternatívneho riešenia sporu sú strany povinné spolupracovať so subjektom alternatívneho riešenia sporov a poskytovať mu potrebnú súčinnosť. O poskytnutie súčinnosti môže byť požiadaná aj tretia osoba, ktorej vyjadrenie môže mať význam pre priebeh alebo výsledok alternatívneho riešenia sporu. Za neposkytnutie súčinnosti môže byť uložená sankcia. Subjekt alternatívneho riešenia sporov je pri alternatívnom riešení sporu viazaný množstvom povinností – najmä povinnosťou postupovať nezávisle, nestranne, s náležitou odbornou starostlivosťou, s cieľom urovnať spor a prihliadať pritom na ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu. Zároveň je povinný postupovať tak, aby bol spor čo najrýchlejšie vyriešený, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb; ak je to možné, pri komunikácii využíva najmä telefonický kontakt a elektronické prostriedky.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov ukončí alternatívne riešenie sporu do 90 dní odo dňa jeho začatia. Výnimočne, v osobitne zložitých prípadoch, môže subjekt alternatívneho riešenia sporov túto lehotu predĺžiť o 30 dní, a to aj opakovane. O každom predĺžení lehoty, ako aj o dôvodoch predĺženia, musí strany sporu informovať.

4. Ak je po dôkladnom zhodnotení všetkých zistených skutočností a vyjadrení strán sporu zrejmé, že strany sporu majú záujem o zmierlivé vyriešenie sporu, subjekt alternatívneho riešenia sporov vypracuje návrh dohody o vyriešení sporu (ďalej len „návrh dohody“), ktorá musí spĺňať predpísané stanovené náležitosti (§ 17 ods. 2 zákona).

Vypracovaný návrh môžu strany sporu akceptovať, prípadne ho môžu odmietnuť.

Ak strany sporu s návrhom dohody súhlasia, dohoda o vyriešení sporu (ďalej len „dohoda“) je uzavretá doručením súhlasu oboch strán sporu s návrhom dohody subjektu alternatívneho riešenia sporov. Uzavretá dohoda je pre strany sporu záväzná; možnosť strán sporu obrátiť sa v tej istej veci na súd tým však nie je dotknutá.

Ak strany sporu s návrhom dohody nesúhlasia a subjekt alternatívneho riešenia sporov na základe skutočností, ktoré zistil pri alternatívnom riešení sporu, dospeje k odôvodnenému záveru, že predávajúci porušil práva spotrebiteľa podľa predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ukončí alternatívne riešenie sporu vydaním nezáväzného odôvodneného stanoviska podľa § 18 ods. 2 zákona, ktoré doručí stranám sporu. 

5. Alternatívne riešenie sporu končí dňom

a)      uzavretia dohody o vyriešení sporu,

b)      vydania nezáväzného odôvodneného stanoviska,

c)      odloženia návrhu z dôvodov podľa § 19 zákona (napr. ak subjekt alternatívneho riešenia sporov po začatí alternatívneho riešenia sporu zistí, že bolo v tej istej veci skôr začaté alternatívne riešenie sporu pred iným subjektom alternatívneho riešenia sporov, ak bola uzavretá dohoda o mediácii, ak spotrebiteľ napriek výzve subjektu alternatívneho riešenia sporov neposkytne súčinnosť potrebnú na alternatívne riešenie sporu, ak na základe skutočností zistených počas alternatívneho riešenia sporu nie je zrejmé, že predávajúci porušil práva spotrebiteľa podľa predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a pod.),

d)     ak strana sporu, ktorá je fyzickou osobou zomrie alebo je vyhlásená za mŕtvu,

e)      ak strana sporu, ktorá je právnickou osobou, zanikne bez právneho nástupcu,

f)    ak dôjde k vyčiarknutiu oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.

Alternatívne riešenie sporu orgánmi alternatívneho riešenia sporov je bezodplatné, oprávnená právnická osoba však môže vo svojich pravidlách alternatívneho riešenia sporov stanoviť, že je oprávnená požadovať od spotrebiteľa poplatok za začatie alternatívneho riešenia sporu v sume, ktorú zverejní na svojom webovom sídle, najviac vo výške päť eur vrátane dane z pridanej hodnoty.

Náklady spojené s alternatívnym riešením sporu znáša každá zo strán sporu samostatne, bez možnosti ich náhrady.


2.      Čo je IBAN ?

IBAN je skratka anglických slov International Bank Account Number a znamená medzinárodné bankové číslo účtu. Na Slovensku sa používa od februára 2014, do 31.01.2016 platilo takzvané „prechodné obdobie“, v rámci ktorého bolo možné používať IBAN aj tzv. BBAN - teda „doterajšie“ 10-miestne číslo účtu a kód banky, napríklad: 2612457529/1100.

V prechodnom období – t. j. od 1.2.2014 do 31.1.2016, bolo možné pri úhradách v rámci SR uvádzať čísla účtov v tvare IBAN alebo aj tak ako doteraz - v základnom tvare (BBAN). (Do 31.1.2014 bolo možné poslať v tvare IBAN iba cezhraničnú platbu.)

Od 1. februára 2016 je zadávanie čísla účtu v tvare IBAN povinné.

Platí pre tzv. oblasť SEPA, t. j. „Single Euro Payments Area“, čo znamená jednotná oblasť pre platby v eurách. SEPA odstraňuje rozdiely medzi tuzemskými platbami a cezhraničnými platbami v mene euro v rámci Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru; aktuálny zoznam (register) účastníkov SEPA je sprístupnený na stránkach Európskej platobnej rady (EPC):   http://epc.cbnet.info/content/adherence_database, tvoria ho:

Krajiny EHP:
Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko,
Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Ostatné územia a autonómne oblasti:
Martinik, Guadalupe, Francúzska Guyana, Réunion, Gibraltár, Azory, Madeira, Kanárske ostrovy, Ceuta a Melila, Alandské ostrovy, Mayotte, Sv. Bartolomej, Sv. Martin, Sv. Pierre a Miquelon.

Krajiny, ktoré pristúpili k SEPA:
Švajčiarsko, Monako, San Marino.

Podmienky a pravidlá pre SEPA určuje:

-          Smernica Európskeho parlamentu a rady 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu (Payment Services Directive – „PSD“), ktorá je v SR zapracovaná do zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách (účinný od 1.12.2009),

-          Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 924/2009 o cezhraničných platbách v EU,

-      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 260/2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách.            

Formát IBAN používa na Slovensku 24 číslic a písmen, v iných krajinách EÚ to môže byť aj viac znakov, maximálna dĺžka IBAN je 34 znakov. Číslo účtu vo formáte IBAN automaticky prideľuje banka, u ktorej máme otvorený príslušný účet, doterajšie číslo účtu prekonvertujú banky do formátu IBAN bezplatne. Informáciu možno nájsť aj na každom výpise z účtu.

Z čoho sa skladá slovenský IBAN?

Z kódu krajiny (SK), kontrolky (2 miestne – napr. 08), kódu banky (4 miestne - napr. 0200), predčíslia účtu (6 miestne - 000000) a čísla účtu (10 miestne, v doterajšom tvare BBAN - napr. 2572572579).

Od 01. februára 2016 si treba dať pri bezhotovostných platbách pozor!

Príkaz na úhradu, na ktorom použijete doterajší tvar účtu,

 nebude zrealizovaný!!!

 


Autor: Doc. JUDr. Denisa Dulaková, PhD.