Ako chrániť nápady tak, aby vám ich nemohli ukradnúť?


O tom, ako by mal začínajúci podnikateľ postupovať, aby na jeho snahe nezarábal niekto iný, hovorí JUDr. Eva Lobotková, špecialistka na ochranu duševného vlastníctva v spoločnosti HMG Legal.


 

Aký je prvý krok, ktorý by mala firma uskutočniť pri ochrane svojho duševného vlastníctva?

Úplne na začiatku stojí obchodné meno. Je to výkladná skriňa spoločnosti. Už pri jeho vymýšľaní si treba súbežne robiť rešerš a overiť si či je dostupné, či ho v danom segmente nepoužíva niekto iný, a či je vhodné na potenciálnu registráciu ochrannej známky. 

Súčasne je potrebné zvážiť, čo bude predmetom činnosti spoločnosti a ktoré nehmotné statky bude potenciálne vytvárať. V závislosti od toho sa bude odvíjať aj forma právnej ochrany predmetov práv duševného vlastníctva. Obzvlášť v začiatkoch odporúčame dôsledne upraviť zmluvné vzťahy s autormi, resp. pôvodcami technických riešení

Stačí mi na takýto rešerš Google, prípadne Obchodný register alebo sú na to špeciálne registre?

V prípade ochranných známok je vhodné urobiť rešerš minimálne v Registri ochranných známok.

Vie sa doň dostať aj bežný človek?

Áno. Situácia sa zjednodušila aj vďaka tomu, že EÚ vytvorila systém TMview, kde sú registre viacerých štátov. Je však otázne, či si dokážete spoľahlivo vyhodnotiť, či ochranná známka, ktorá by sa potenciálne zhodovala s vašim obchodným menom alebo označením tovarov a služieb, je v reálnom konflikte alebo nie. Pravdepodobne by bolo efektívnejšie využiť služby advokáta alebo patentového zástupcu.

Firiem je nespočetné množstvo. Je dosť bežné, že na jednom území narazíme na nejakú s rovnakým menom. Môžu na Slovensku existovať napríklad dve firmy s názvom HMG?

Je potrebné rozlišovať obchodné meno a ochrannú známku. Záleží od predmetu činnosti a spôsobu jej prezentácie na trhu. Ak by jedna spoločnosť s rovnakým znením ochrannej známky poskytovala právne služby a druhá piekla rožky, bolo by to možné. 

Ak by tá druhá mala v predmete činnosti právne a finančné poradenstvo, bol by to problém. Všetko závisí od toho, či sa ich činnosti lícujú podľa zoznamu tried tovarov a služieb v Registri ochranných známok.

Ako je to s logom a firemnou identitou? Treba registrovať aj to?

Áno, odporúčam. Je tu však aj spôsob, ako si identitu ochrániť proti parazitom aj bez registrácie ochrannej známky. Ak máte vlastné logo a viete dokázať, že ste ho v konzistentnej podobe (bez výrazných zmien) používali skôr ako druhá strana, máte šancu obstáť aj pred súdom, napríklad z titulu používania nezapísaného označenia, resp. nekalej súťaže.

Platí tu tzv. princíp priority – kto prv príde, prv melie. No istejšie je nechať si všetko zaregistrovať a využívať tak práva majiteľa ochrannej známky.

Dá sa to obhájiť aj vtedy, ak si konkurent odkopírované logo zaregistroval skôr než ja? 

Ak pravidelným rešeršom zistím túto skutočnosť ešte počas procesu registrácie, je možné v trojmesačnej lehote podať námietky voči zápisu. Neskôr sa to dá napraviť a nechať vyhlásiť ochrannú známku za neplatnú. Dôkazne je to však oveľa zložitejšie a spor sa môže vliecť. Úrad priemyselného vlastníctva SR totiž nemá lehotu na rozhodovanie o týchto sporových veciach. 

Aké sú približné náklady na ochranu duševného vlastníctva na Slovensku?

Pokiaľ ide o územie Slovenska, závisí to od počtu tovarov a tried, pre ktoré chce majiteľ registrovať označenie ako individuálnu ochrannú známku. Minimum je 166 eur, v ktorých je zahrnutá ochrana jedného označenia produktu v rámci troch tried tovarov a služieb. Za každú ďalšiu triedu tovarov a služieb je to 17 eur.

Ak zvažujete registráciu vo viacerých krajinách Európy, treba si prerátať, či sa namiesto samostatnej registrácie v každej krajine neoplatí ochranná známka Spoločenstva. Tá stoji 900 eur za tri triedy tovarov a služieb, ak ju podáte elektronicky.

V čom je rozdiel medzi prihláškou Spoločenstva a registráciou v jednotlivých štátoch EÚ?

Je to o  nákladoch a rozsahu teritoriálnej ochrany. Každý štát ma inak nastavené správne poplatky a treba si zrátať, či sa viac oplatí registrovať ochrannú známku iba povedzme v 3 až 4 krajinách alebo rovno v celom Spoločenstve. Slovensko a Česká republika majú výšku poplatkov nastavenú zhruba narovnako. V  Rakúsku, Švédsku alebo Veľkej Británii sú omnoho drahšie.

Aké možnosti má podnikateľ, keď zistí, že niekto začal kopírovať jeho registrovanú firemnú identitu, dizajn alebo produkt?

Riešili by sme to výzvou. Popísali by sme situáciu a dotyčného vyzvali, aby prestal s používaním loga, dizajnu či produktu. Zároveň by sme mu jemne naznačili, že sa mu neoplatí ísť do sporu. 

Čo ak nebude na výzvu reagovať?

Bude nasledovať žaloba.

Predstavme si teraz iný prípad. Majiteľ chce skončiť s podnikaním a firmu odpredať. Stačí previesť vlastnícke práva a ochranné známky prejdú pod nového majiteľa spolu s nimi?

V prípade, keď predávate podnik ako celok, prechádza všetok hmotný aj nehmotný majetok na nového vlastníka, a to vrátane práv k ochranným známkam, patentov a práv k zamestnaneckým dielam. Ak aktuálne riešite nejaký spor v tejto oblasti, kupujúceho o tejto skutočnosti informujte.

Ako postupovať v situácii, keď priberám do podniku spoločníka, ale práva k ochranným známkam si chcem ponechať výlučne pre seba?

V tom prípade si nechajte ochranné známky a patenty zaregistrovať na seba ako fyzickú osobu a firme ich sprístupnite prostredníctvom licenčnej zmluvy. Ak je ochranná známka evidovaná na vašu spoločnosť, nemáte možnosť ju pred spoločníkom uchrániť.

Ochrana duševného vlastníctva nie je len o názvoch, logách a dizajnoch, ale aj pracovných postupoch a receptúrach, s ktorými sa oboznamujú tretie osoby. Ako sa chrániť v tomto prípade?

Ak ide o zamestnanca, pomôže zmluva o mlčanlivosti v kombinácii s antikonkurenčnou doložkou. Pokiaľ ide o externého partnera tak to bude zmluva o mlčanlivosti v spojení so zmluvnou pokutou. Treba však zvážiť do akej miery bude reálne vymožiteľná. 

Ak  externý partner či zamestnanec prichádza do kontaktu s predmetom obchodného tajomstva, nestačí len spísať podrobnú zmluvu, ktorá bude stanovovať pravidlá. Je nutné do nej zakomponovať aj presný mechanizmus, ako budete dohliadať na jej dodržiavanie. Ten je oveľa dôležitejší, než definícia toho, čo sa smie a nesmie.

Opäť rovnaká otázka, čo ak zistím porušenie zmluvy?

Nasledoval by niekoľko fázový postup výziev a osobných rokovaní, aby sme si vysvetlili dôkaznú situáciu. Nemáme záujem hneď klienta hnať do niekoľkoročného sporu s nejasným výsledkom. Viac sa zameriavame na efektívne riešenia.

Keď porovnáme minulosť a súčasnosť, zmenilo sa niečo v prístupe Slovákov k ochrane duševného vlastníctva? Zaznamenávame viac registrácií?

Určite áno. Počet registrácií vzrástol a vzrástol aj počet sporov.

Aké pohnútky k tomu podnikateľov vedú?

Firmy sa viac internacionalizujú a prenikajú na zahraničné trhy a dopomohli k tomu aj negatívne skúsenosti z minulosti. Ďalším faktorom je webové prostredie, ktoré úplne zmenilo tvár podnikania, uľahčilo šírenie informácií a nápadov. A samozrejme uľahčilo aj ich kopírovanie.

Súvisí s tým nejako aj spomínaný rastúci počet sporov?

Spory o duševné vlastníctvo začali firmy vnímať ako alternatívny zdroj príjmov, čo sa prejavilo hlavne po vypuknutí finančnej krízy. Firmy, ktoré celé roky v oblasti duševného vlastníctva nekonali, sa začínajú obzerať po falzifikátoroch s cieľom vysúdiť finančné prostriedky.

Nie je po rokoch už neskoro riešiť takéto situácie?

V niektorých prípadoch sa dajú veci pohnúť dopredu ale v zásade treba problém riešiť, keď je identifikovaný. Štandardná doba, kedy možno vyhlásiť ochrannú známku za neplatnú, je 5 rokov od podania prihlášky. Neskoré riešenie takýchto sporov však komplikuje dôkaznú situáciu. Pokiaľ chcete napadnúť ochrannú známku a vyhlásiť ju po piatich rokoch za neplatnú, musíte dokazovať, že falzifikátor ju nezaregistroval v dobrej viere.

Je po takom dlhom čase nejaká šanca na úspech v spore?

Záleží na postoji sudcu. V prípade imateriálnej ujmy môže byť rozhodnutie subjektívne a vašu žalobu môže zmietnuť zo stola s argumentom, že roky ste o porušovaní vašich práv vedeli a ignorovali ste tento stav.

Takže súdny spor o ochrannú známku nie je spôsob, ako zaplátať dieru vo financiách.

Pokiaľ by ste sa o ňu dobre starali, tak je to dobrý zdroj. Riešiť krivdu po 7 rokoch je už zložitejšie.