Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu

Prečo?

Zákonodarca zakotvil do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „ZKR“), povinnosť za určitých zákonom predpovedaných podmienok, podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Táto povinnosť má  preventívnu funkciu a zároveň sa včasným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu eliminuje narastanie dlhov a zmenšovanie majetku dlžníka, čím sa zároveň zabezpečuje vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov.  Pre úplnosť však treba uviesť, že samotný ZKZ vo svojom § 4 stanovuje, že každý dlžník je povinný predchádzať úpadku (pojem „úpadok“ vysvetľujeme nižšie); ak však dlžníkovi napriek tomu hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

 Kedy?

Vo všeobecnosti sa vyššie spomínaná povinnosť viaže na ekonomicky nepriaznivý stav - úpadok, ktorý už objektívne nastal, alebo ktorý veriteľ dlžníka odôvodnene predpokladá. V zmysle ust. § 3 ods. 1 ZKR: „Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.„

Platobne neschopným je v zmysle ZKR ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) ZKR (ide o výzvu súdu adresovanú dlžníkovi pri konkurznom konaní začatom na návrh veriteľa, na základe ktorej sa má dlžník vyjadriť k návrhu na začatie konkurzného konania a osvedčiť svoju platobnú schopnosť predpísaným spôsobom, ako aj výzvu na vyjadrenie, či dlžník súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa ust. § 155a ZKR.

Kto?

Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon (§ 11 ods. 1 ZKR).

Dlžník by mal byť najlepšie informovaný o tom, či mu hrozí úpadok, alebo že už je v úpadku. ZKR preto ustanovuje domnienku, podľa ktorej sa predpokladá, že ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, je v úpadku. Uvedené pravidlo vychádza z toho, že dlžník by nepodával návrh na vyhlásenie konkurzu, ak by k tomu nebol ekonomicky donútený.[1]

V zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR: „Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Návrh na vyhlásenie konkurzu môže v mene právnickej osoby podať štatutárny orgán alebo jeho člen. Štatutárny orgán môže tento návrh podať len v mene právnickej osoby a nie vo svojom mene. V prípade, že je dlžník v likvidácií a pôsobnosť štatutárneho orgánu prejde na likvidátora, povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu prechádza na likvidátora. Táto povinnosť je zakotvená aj v ust. § 72 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „OBZ“).

Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu má aj „zákonný zástupca dlžníka“, pri výklade tohto pojmu sa však objavili nejasnosti... Podľa ust. § 13 ods. 1 a 2 OBZ platí, že, ak jepodnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca; právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Za podnikateľa je však rovnako splnomocnený robiť všetky právne úkony aj vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku (§ 13 ods. 5 OBZ), ďalej prokurista (§ 15 OBZ), či osoby, ktoré sú pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou (§ 15 OBZ). Títo zástupcovia sú však oprávnení konať v mene podnikateľa len v obmedzenom rozsahu a nemôžu v jeho mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu.[2]


[1] Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2012, 42 s.

[2] Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2012, 43 s.


Autor: Mgr. Róbert Száraz

Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková, PhD.