Platenie poplatkov za rozvoj obce bude mať zákonnú oporu

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 20.11.2015 nový zákon o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon“), ktorého prijatie bolo podľa predkladateľov návrhu zákona potrebné najmä z nasledujúcich dôvodov:

-          narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách Slovenska vyvoláva potrebu budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv,

-          tento problém sa v súčasnosti rieši spravidla netransparentne – nátlakom na stavebníkov, s požiadavkou o poskytnutie „dobrovoľných“ a „neoficiálnych“ príspevkov na rozvoj obce, pod hrozbou umelého predlžovania stavebného konania,

-          je preto vo všeobecnom záujme, aby otázka prijímania poplatkov za rozvoj obce dostala aspoň rámcovú právnu úpravu, ktorá ustanoví základné pravidlá pre zavedenie jednotného finančného nástroja pre samosprávu (v podobe miestneho poplatku), jeho správy, vyberania a platenia.

Zavedením nového miestneho poplatku sa spoplatňuje „rozvoj“, resp. stavebné využívanie a developovanie určitých pozemkov, pričom pod „rozvojom“ sa rozumie najmä budovanie cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry (napr. materské školy, školy, občianska vybavenosť a pod.). Použitie výnosu Zákon presne vymedzuje v § 11, v ktorom stanovuje, že výnos poplatku môže byť použitý na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou (vrátane vysporiadania pozemku na tento účel):

a)      zariadenia starostlivosti o deti,

b)      slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb,

c)      sociálneho bývania,

d)     školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,

e)      zdravotníckeho zariadenia,

f)       verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene,

g)      miestnej komunikácie, parkovacích plôch a technickej infraštruktúry.

Zavedenie poplatku obcou je v zákone vyjadrené „fakultatívne“ (§ 2) – t. j. obec „môže“, nie je povinná“ ustanoviť miestny poplatok, i keď je veľký predpoklad, že ho budú obce zavádzať pravidelne, najmä v prípadoch, kde bol zaznamenaný zvýšený záujem o výstavbu na území obce. Poplatok sa ustanoví všeobecne záväzným nariadením, pričom poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale aj na jej jednotlivé časti či katastrálne územia.

 

·         Predmet poplatku za rozvoj

Predmet poplatku je v Zákone vymedzený pozitívne i negatívne.

Vo všeobecnosti platí, že predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie.

Predmetom poplatku za rozvoj však nie je:

-          odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu stavby,

-          drobná stavba, nadstavba a prístavba s výmerou podlahovej plochy do 25 m2,

-          stavba rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2,

-          stavba alebo časť stavby:

a)      sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

b)      vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby,

c)      zdravotníckeho zariadenia,

d)     slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie,  na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne strediskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,

e)      slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,

f)       slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom,

g)      slúžiaca na obranu štátu,

h)      slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska.

 

·         Vznik a zánik poplatkovej povinnosti

Poplatková povinnosť  vzniká dňom, kedy stavebné povolenie alebo povolenie zmeny v užívaní stavby nadobudlo právoplatnosť a zaniká dňom, ktorým stavebné povolenie stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal stavbu realizovať.

 

·         Poplatník

Poplatníkom je každá fyzická osoba alebo právnická osoba (bez ohľadu na status podnikateľ/nepodnikateľ), ktorej bolo ako stavebníkovi vydané právoplatné stavebné povolenie. Pojem „stavebník“ definuje stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb. v platnom znení).

Zákon zároveň vylučuje (§ 5 ods. 2), aby bola poplatníkom obec, samosprávny kraj alebo štát, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území.

Ak je stavebníkov, uvedených v právoplatnom stavebnom povolení k jednej stavbe viac, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Poplatníci sa môžu medzi sebou dohodnúť, že ich bude zastupovať len jeden z nich („zástupca“); túto skutočnosť musí zástupca oznámiť obci písomne, najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti. Poplatok v celej výške sa potom vyrubí ustanovenému zástupcovi, ostatní poplatníci budú ručiť za jeho zaplatenie v rovnakom pomere.

Ak sú poplatníkmi manželia, ktorí vlastnia spoločný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sú poplatníkmi obaja manželia, ktorí ručia za poplatok spoločne a nerozdielne. Obec vyrubí poplatok za rozvoj rozhodnutím v celkovej sume len jednému z nich.

 

·         Základ poplatku, sadzba a výška poplatku

Základom poplatku je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, pričom na účely Zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby, pričom nadzemným podlažím je každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby (§ 12 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady). Pre určenie výmery budú dôležité údaje z projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo stavebné povolenie vydané.

Sadzbu poplatku za rozvoj si určuje obec, tá sa môže pohybovať v rámci intervalu 10,- € až 35,- € za každý, aj začatý meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby (podľa pôvodného návrhu poslancov bol interval 10,- € až 45,- €). Sadzba poplatkov môže byť rôzna, jednak v závislosti od charakteru stavby (napr. stavby na bývanie, stavby na pôdohospodársku produkciu, priemyselné stavby a pod., § 7 ods. 2 Zákona), ale aj vo väzbe na jednotlivé katastrálne územia obce či jej jednotlivé časti. Obec však môže ustanoviť alebo zmeniť sadzbu poplatku len jedenkrát ročne, vždy k 1. januáru kalendárneho roka.

Výška poplatku sa vypočíta ako súčin základu poplatku (výmery) a sadzby poplatku (určenej obcou), platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti. Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré obec reaguje odlišnou sadzbou poplatku, výška poplatku bude závislá od pomeru výmer podlahovej plochy jednotlivých častí stavby využívaných na rôzny účel a súvisiacich sadzieb poplatku.

 

·         Vyrubenie, splatnosť a vrátenie poplatku za rozvoj

Poplatok vyrubí obec rozhodnutím. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení poplatku, výnimočne, na základe žiadosti poplatníka, môže byť platenie poplatku určené obcou v splátkach.

Poplatková povinnosť zanikne stratou platnosti stavebného povolenia, ak stavebník nezačal stavbu realizovať. Zánik poplatkovej povinnosti musí stavebník oznámiť obci do 60 dní, ktorá mu zaplatený poplatok vráti. Pri nedodržaní uvedenej zákonom stanovenej lehoty stavebníkovi právo na vrátenie poplatku zanikne.

 

Ak bude Zákon podpísaný prezidentom SR, účinnosť nadobudne 1. novembra 2016.


Autor: Doc. JUDr. Denisa Dulaková, PhD.