Zmluvy so spotrebiteľom uzatvárané na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov

Hoci bol zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“) schválený ešte v marci minulého roka a až na niektoré výnimky nadobudol účinnosť   1. mája 2014, verejnosť (i tá odborná) k nemu pristupuje rozpačito. Niet sa čo diviť.

Zákon je formulovaný spôsobom, ktorý je pre adresáta slovenskej právnej normy, zvyknutého na domáci právny jazyk, nejasný. Hlavným dôvodom je pravdepodobne to, že Zákon je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len „Smernica“), ktorá, podobne ako v iných prípadoch, narába s pojmami, ich prekladom a výkladom inak než sme zvyknutí.

V tejto súvislosti je potrebné vyjasniť si nasledujúce otázky:

  1. na aké subjekty sa Zákon vzťahuje (ďalej aj „subjekty zákona“),
  2. čo je predmetom právneho vzťahu,
  3. aký rozsah práv a povinností priznáva (ukladá) Zákon subjektom Zákona,
  4. aké sú následky porušenia Zákona.

K nastoleným otázkam v jednotlivostiach:

1. SUBJEKTY

Subjektami Zákona sú „spotrebiteľ“ a „predávajúci“ (§ 1 Zákona), pri ktorých Zákon odkazuje na rovnaký právny predpis - zákon č. 250/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).

Subjektami zákona sú tak:

- spotrebiteľ (§ 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa) - vymedzený ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania

- predávajúci (§ 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa) t. j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v mene alebo na jej účet.

Kým pojem „spotrebiteľ“ v medziach Zákona nevyvoláva pochybnosti, pri pojme „predávajúci“ treba byť obozretný. Vo väzbe jednak na zvyšné ustanovenia Zákona, ale aj na zákon o ochrane spotrebiteľa a zároveň na viaceré európske právne akty, si pri výklade pojmu „predávajúci“ nevystačíme s gramatickým výkladom slova „predávajúci“ v itenciách tradičnej domácej právnej kultúry. Pojem „predávajúci“, použitý v európskom kontexte, sa totiž viac približuje nášmu pojmu „podnikateľ“ (i keď s ním nie je identický), či ešte lepšie „profesionál“, ktorý však nemáme inštitucionalizovaný.

Subjekt Zákona, označený ako „predávajúci“, treba preto vykladať širšie - nielen ako „tradičného“ predávajúceho, ale ako osobu – podnikateľa či skôr profesionála, ktorý spotrebiteľovi buď predáva tovar (t. j. štandardná kúpna zmluva), alebo ktorý  mu za odplatu poskytuje službu (plní inak než predajom tovaru), samozrejme za predpokladu, že vzťah, ktorý medzi ním a spotrebiteľom vzniká, spĺňa ďalšie požiadavky Zákona.

Nezhoda v pojmoch nášho vnútroštátneho a európskeho práva, či skôr tendencie zákonodarcu robiť „kŕčovitý preklad“ európskych právnych pojmov, sú tak pravdepodobnou príčinou toho, že mnohé subjekty, ktorých sa Zákon týka, si dopady tejto normy na svoju činnosť doteraz neuvedomili... Ako príklad môžeme uviesť činnosť realitných kancelárií, ktorých nosnou činnosťou je sprostredkovanie predaja či prenájmu nehnuteľností, nie ich predaj. V pochybnostiach o pôsobnosti Zákona na realitné kancelárie odpoveď v Zákone výslovne nenájdeme. Ak si však pomôžeme Smernicou, v jej úvodných ustanoveniach nájdeme nasledujúci text „... Zmluvy o službách, najmä tie, ktoré sa vzťahujú na výstavbu prístavkov k budovám (napríklad garáž alebo veranda) a na opravu a renováciu budov, ktoré nie sú podstatnou prestavbou, by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice rovnako ako zmluvy o službách realitného agenta a zmluvy o prenájme priestorov na iné účely ako na bývanie.“ (bod 26) (1)

„Predávajúcich“ s podobným osudom, t. j. takých, ktorí „predávajú“ svoje služby, nie tovar, je však popri realitným kanceláriám viacero...


(1)Smernica v anglickej verzii (na porovnanie): „... Service contracts in particular those related to the construction of annexes to buildings (for example a garage or a veranda) and those related to repair and renovation of buildings other than substantial conversion, should be included in the scope of this Directive, as well as contracts related to the services of a real estate agent and those related to the rental of accommodation for non-residential purposes.“


 

2. PREDMET PRÁVNEHO VZŤAHU

Predmetom právneho vzťahu sú vo všeobecnosti zmluvy:

-          uzavreté na diaľku alebo

-          uzavreté mimo prevádzkových priestorov predávajúceho.

Zákon síce ustanovuje zo všeobecného pravidla výnimky (§ 1 ods. 2 až 4) a možno konštatovať, že ich výpočet je pomerne bohatý (napr. prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nájom nehnuteľnosti na bývanie, zhotovenie stavby alebo podstatná zmena stavby, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie, finančné služby, zmluvy o obstaraní zájazdu atď.), bohatým ostáva aj okruh zmlúv, ktorých sa Zákon týka.

Zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely Zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu (§ 2 ods. 1 Zákona).

Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa na účely Zákona (§ 2 ods. 2 Zákona) rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa

a) na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho (napr. v dome spotrebiteľa alebo na jeho pracovisku, ale aj na iných miestach, na ktorých „spotrebiteľovi hrozí moment prekvapenia“ – viď bod 21 úvodných ustanovení Smernice),

b) na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,

c) uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa predávajúcim na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo

d) uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou (príkladom sú neslávne známe predaje tovaru „šmejdmi“).

Nejasností či zmätku v domácej právnej úprave je, žiaľ, viac. Podľa § 1 ods. 3 Zákona sa Zákon napríklad nevzťahuje na zmluvu o združenej dodávke plynu alebo zmluvu o združenej dodávke elektriny (písm. f), ako aj na zmluvu o dodávke vody verejným vodovodom alebo zmluvu o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou (písm. g). Smernica však v bode 25 svojich úvodných ustanovení uvádza: „Táto smernica by sa podobne ako v prípade zmlúv na dodávky vody, plynu alebo elektriny mala vzťahovať  aj na zmluvy, ktoré súvisia s ústredným kúrením...“ (2) a v čl. 3 ods. 1 na to nadväzuje textom „1. Táto smernica ... Vzťahuje sa tiež na zmluvy na dodávky vody, plynu, elektriny alebo ústredného kúrenia vrátane tých, ktoré sú zabezpečované verejnými poskytovateľmi, a to v rozsahu, v akom sa tieto komodity poskytujú na zmluvnom základe.“ (3), (4)


(2)Smernica v anglickej verzii (na porovnanie): „Contracts related to district heating should be covered by this Directive, similarly to the contracts for the supply of water, gas or electricity. District heating refers to the supply of heat, inter alia, in the form of steam or hot water, from a central source of production through a transmission and distribution system to multiple buildings, for the purpose of heating.“

(3)Smernica v anglickej verzii (na porovnanie): „This Directive shall apply, under the conditions and to the extent set out in its provisions, to any contract concluded between a trader and a consumer. It shall also apply to contracts for the supply of water, gas, electricity or district heating, including by public providers, to the extent that these commodities are provided on a contractual basis.“

(4)K tomu pozri aj text v Smernici (čl. 5 ods 2): „ Odsek 1 sa vzťahuje aj na zmluvy na dodávku vody, plynu alebo elektriny, ak nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo stanovenom množstve, ústredného kúrenia alebo digitálneho obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči“ (Paragraph 1 shall also apply to contracts for the supply of water, gas or electricity, where they are not put up for sale in a limited volume or set quantity, of district heating or of digital content which is not supplied on a tangible medium.“ ), ktorý bol do Zákona transponovaný takto: § 3 ods. 3: „Povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na predávajúceho pred uzavretím zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.“ (t. j. slová o dodávke vody, plynu alebo elektriny, ak nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo stanovenom množstve, úplne z textu Zákona vypadli...)


 Riešenie navodeného rozporu nájdeme „ukryté“ v „prílepku“ k Zákonu (viď čl. XII Zákona), ktorý novelizuje zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorý týmto spôsobom zosúlaďuje svoj obsah s obsahom Smernice (viď najmä § 17 a § 17a zákona č. 251/2012 Z. z. v platnom znení).

Smernica má tak jednoznačne dopad aj na zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu uzatvárane s odberateľom plynu alebo elektriny v domácnosti, ak sú uzavreté na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu. 

 

3. ROZSAH PRÁV A POVINNOSTÍ SUBJEKTOV ZÁKONA

Okruh práv a povinnosti subjektov Zákona vymedzíme vo vzťahu k forme zmluvy a k informačnej povinnosti predávajúceho voči spotrebiteľovi. To všetko je koncipované "po európsky", t. j. "výrazne pro - spotrebiteľsky".

Ak teda spotrebiteľ a predávajúci uzatvárajú:

- zmluvu na diaľku, ktorá spadá do pôsobnosti Zákona, musí predávajúci bezodkladne po jej uzavretí, najneskôr však spolu s dodaním tovaru, poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí zmluvy na trvalom nosiči,

- zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, ktorá spadá do pôsobnosti Zákona, musí predávajúci odovzdať spotrebiteľovi zmluvu v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči vyhotovenie  uzavretej zmluvy alebo potvrdenie o uzavretí zmluvy.

Zjednodušene môžeme povedať, že zmluvy podľa Zákona podliehajú sprísnenému formálnemu režimu – samotné zmluvy alebo potvrdenie o ich vzniku musí byť totiž zachytené v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči (§ 2 ods. 7 Zákona).

Z hľadiska informačnej (notifikačnej) povinnosti, ktorá postihuje predávajúceho, ukladá Zákon predávajúcemu v prípade oboch zmlúv (uzatváraných na diaľku i mimo prevádzkových priestorov predávajúceho) povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi informácie vo veľmi širokom rozsahu (viď napr. § 3 Zákona). Charakter informácií je veľmi rôznodorodý, od identifikačných údajov predávajúceho cez informácie o povahe poskytovaného plnenia až po poučení spotrebiteľa o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy a o právnych následkoch odstúpenia. Spolu s poučením o odstúpení je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 Zákona (k tomu viď § 3 ods. 1 písm. h), ktorý má spotrebiteľovi uľahčiť formuláciu jeho prejavu vôle odstúpiť od zmluvy... 

 

4. NÁSLEDKY PORUŠENIA ZÁKONA

Porušenie väčšiny povinností Zákona zakladá správny delikt, za ktorý môže orgán dohľadu nad dodržiavaním Zákona (napr. Slovenská obchodná inšpekcia) uložiť pokuty vo výške od 300 do 16.500 eur, v závislosti od závažnosti, spôsobu, času trvania a následkov protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej ujmy.

Ak predávajúci opakovane poruší tú istú povinnosť, za ktorú mu už bola uložená pokuta, horná hranica sadzby sa zvyšuje na dvojnásobok...

 

ZÁVER

Z vyššie urobeného prehľadu ustanovení Zákona vyplýva viacero záverov. Osobitný význam majú tieto z nich:

- subjekty, ktoré uzatvárajú so spotrebiteľmi zmluvy na diaľku alebo mimo svojich prevádzkových priestorov, by mali vo vlastnom záujme preveriť, či nie sú subjektami v zmysle Zákona; ak áno, mali by zosúladiť svoju činnosť súvisiacu s uzatváraním zmlúv so Zákonom, prípadne by mali preferovať uzatváranie zmlúv spôsobom, ktorého sa Zákon netýka (napr. uzatvárať zmluvy vo svojich prevádzkových priestoroch),

- subjekty Zákona by mali venovať zvýšenú pozornosť informačnej povinnosti, ktorú majú voči spotrebiteľom, a to aj pred uzavretím zmluvy,

- subjekty Zákona by mali pri uzatváraní zmlúv prísne dodržiavať sprísnené pravidlá stanovené pre formu uzatváraných zmlúv a dohliadať na ich obsah,

- subjekty Zákona sú povinné odovzdať spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3 Zákona:

 

„VZOROVÝ FORMULÁR NA ODSTÚPENIE OD ZMLUVY

(vyplňte a zašlite tento formulár len v prípade, že si želáte odstúpiť od zmluvy)

 Komu .............. [Predávajúci doplní svoje meno, priezvisko a adresu miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania, ak ide o právnickú osobu, prípadne faxové číslo a e-mailovú adresu]:

 Týmto oznamujem/oznamujeme*, že odstupujem/odstupujeme* od zmluvy na tento tovar/od zmluvy o poskytnutí tejto služby* : ..............

 Dátum objednania/dátum prijatia* ..............

Meno a priezvisko spotrebiteľa/spotrebiteľov* ..............

Adresa spotrebiteľa/spotrebiteľov* ..............

Podpis spotrebiteľa/spotrebiteľov* (iba ak sa tento formulár podáva v listinnej podobe) ..............

Dátum ..............

 * Nehodiace sa prečiarknite.“

 


Autor: Doc. JUDr. Denisa Dulaková, PhD.