Zákon o e-Governmente a jeho posledná novela

V roku 2013 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci, označovaná aj ako zákon o e-Governmente (ďalej len „Zákon"), ktorý sa stal účinným 01. novembra 2013.  Jeho cieľom bolo stanoviť všeobecnú právnu úpravu spôsobu výkonu verejnej moci v elektronickej podobe, a tým umožniť realizáciu elektronických služieb orgánov verejnej moci jednotným spôsobom. 

Napriek tomu, že Zákon nebol veľmi medializovaný, jeho prijatie predstavuje významnú zmenu v činnosti orgánov verejnej moci - Zákon má totiž významne zľahčiť doručovanie, platenie úhrad orgánom verejnej moci ako aj odbremeniť adresátov tejto normy od zdĺhavých administratívnych povinností, keďže jednou z jeho nosných ideí je zámer, aby štát nevyžadoval predloženie informácií, ktorými už jeho orgány disponujú.

Napriek dvojročnej účinnosti samotného Zákona, platilo že orgány verejnej moci nie sú povinné uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky tri roky odo dňa účinnosti zákona, t. j. do novembra 2016, ak im to neumožňujú technické dôvody. Naviac, zákonodarca nestihol časovo zosúladiť prijatie či úpravu viacerých osobitných právnych predpisov, ktorých sa aplikácia Zákona priamo dotýka so samotným Zákonom, mnohé z jeho ustanovení preto ostávalo v „čakateľskej“ fáze.

Hoci spomenutá trojročná lehota ešte neuplynula, čas pokročil, viacero orgánov verejnej moci sa technicky „vybavilo“ a zároveň – prijali sa viaceré právne predpisy, ktorých aplikácia je so Zákonom bezprostredne prepojená (napríklad nové civilnoprávne kódexy, z ktorých Civilný sporový poriadok priamo odkazuje na osobitnú právnu úpravu, t. j. na Zákon, v ustanoveniach § 105 a nasl., keď výslovne uvádza „doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu“ a atď.).

Zákonodarca bol tak prinútený Zákon znova otvoriť, oprášiť jeho pôvodne schválené znenie a upraviť ho tak, aby bolo kompaktné s neskôr prijatými právnymi predpismi a najmä s potrebami aplikačnej praxe. Stalo sa tak  schválením novely Zákona zákonom č. 273/2015 Z. z. zo dňa 23.09.2015, ktorá vyšla v Zbierke zákonov dňa 23. 10. 2015. Novela sa zamerala na úpravy Zákona v troch oblastiach –

1.      úprava podmienok a spôsobu identifikácie a autentifikácie, s ktorou súvisí aj zavedenie inštitútu autentifikačného certifikátu a centrálneho registra splnomocnení („... Filozofia platného právneho stavu zostáva zachovaná, navrhuje sa však jej spresnenie a doplnenie tak, aby pravidlá identifikácie a autentifikácie boli aplikované výlučne na oblasť výkonu verejnej moci a nedochádzalo k výkladovým sporom ohľadom povinnosti ich použitia napríklad vo vnútorných procesoch orgánov verejnej moci," priblížil rezort financií. Má sa tak zaviesť inštitút autentifikačného certifikátu a centrálny register splnomocnení. ...“) (1)

2.      platenia úhrad orgánom verejnej moci („... Pri zachovaní princípu, keď systém zabezpečuje v prvom rade distribúciu informácie o úhrade, sa navrhuje zjednodušenie procesov a upustenie od niektorých funkcionalít platobného modulu, akými sú napríklad zúčtovanie či párovanie platieb," doplnilo ministerstvo.) (2)

3.      zmeny v oblasti registrov - rezort financií navrhol upraviť inštitút zdrojového registra a vo väzbe naň upraviť pravidlá referencovania údajov.



Čo teda Zákon a jeho ostatná novela prináša?

Zákon vymedzuje viaceré nové právne inštitúty, napr. elektronické schránky, identifikáciu a autentifikáciu osôb, autorizáciu, zaručenú konverziu, úhradu platieb platených orgánom verejnej moci zo zákona alebo na základe zákona či referenčné registre.

Zákon upravuje aj elektronizáciu inštitútov v súčasnosti fungujúcich výlučne na listinnej báze -  napríklad architektúra informačných systémov pre elektronický výkon verejnej moci, spôsob elektronickej komunikácie orgánov verejnej moci navzájom, elektronické podanie a úradný dokument a elektronické doručovanie.

Je toho, samozrejme, viac, my sa sústredíme na nasledujúce vybrané otázky:

1.      Elektronické schránky

2.      Elektronické doručovanie

3.      Konverzia a zaručená konverzia

4.      On-line platby

5.      Referenčné registre

 

K nastoleným otázkam v jednotlivostiach:

1.      Elektronické schránky

Elektronická schránka je elektronické úložisko, v ktorom sú uchovávané elektronické správy a notifikácie. Zriaďovateľom elektronických schránok je Úrad vlády Slovenskej republiky. Zriaďujú sa bezplatne, subjektom, ktoré ustanovuje Zákon - orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 Zákona a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis. Každému je možné zriadiť v zásade len jednu elektronickú schránku pre jedno právne postavenie. Ak je majiteľ elektronickej schránky súčasne osobou vo viacerých právnych postaveniach (napr. fyzická osoba je zároveň podnikateľom a pod.), zriaďuje sa mu elektronická schránka pre každé z týchto právnych postavení. Tomu, komu bola zriadená elektronická schránka, je jej majiteľom, samotná elektronická schránka však nie je predmetom vlastníckeho práva, t. j. jej majiteľ je oprávnený disponovať s ňou len spôsobom ustanoveným Zákonom.

Elektronickú schránku zriadi správca modulu elektronických schránok

a) bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, ak ide o ich elektronickú schránku,

b) bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku oprávnenia na podnikanie fyzickej osoby, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby podnikateľa,

c) v deň, keď fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, dosiahne 18. rok veku, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom,

d) do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o zriadenie elektronickej schránky v zákonom stanovených prípadoch (napr. ak ide o subjekt medzinárodného práva, právnickú osobu, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, fyzickú osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky atď.)

Správca modulu elektronických schránok:

-          zverejňuje na ústrednom portáli zoznam adries elektronických schránok orgánov verejnej moci a adries elektronických schránok zákonom stanovených subjektov a zabezpečuje jeho prepojenie s modulom elektronických schránok tak, aby pri vytváraní elektronickej správy bol poskytnutý aj zoznam týchto adries,

-          sprístupňuje orgánom verejnej moci zoznam adries všetkých elektronických schránok a zabezpečuje jeho prepojenie s modulom elektronických schránok tak, aby pri vytváraní elektronickej správy orgánu verejnej moci bol prístupný aj zoznam týchto adries; to platí aj na sprístupnenie adries elektronických schránok orgánov verejnej moci iným osobám.

Na plnohodnotné využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie nestačí len jej zriadenie, ale je potrebná aj jej aktivácia. Aktiváciu elektronickej schránky vykoná správca modulu elektronických schránok súčasne so zriadením schránky, ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby alebo zapísanej organizačnej zložky. Ostatným subjektom sa aktivácia vykoná na žiadosť majiteľa elektronickej schránky.

Na prístup do schránky sa použije identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom alebo autentifikačný kvalifikovaný certifikát, ktoré boli pridelené alebo vydané majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou.

Na autentifikáciu sa môže použiť len autentifikátor, ktorým je:

a) úradný autentifikátor (napr. občiansky preukaz s elektronickým čipom) alebo

b) alternatívny autentifikátor (ktorým je jedinečná a konečná postupnosť znakov); alternatívny autentifikátor môže vydávať a zneplatňovať len orgán verejnej moci, o ktorom to ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

Právnická osoba, podnikateľ alebo orgán verejnej moci môžu pristupovať alebo disponovať s elektronickou schránkou automatizovaným spôsobom s použitím technického alebo programového prostriedku a s použitím autentifikačného kvalifikovaného certifikátu.

Viac o elektronickej schránke pozrite aj na: https://www.slovensko.sk/sk/faq/faq-eschranka/

 

2.      Elektronické doručovanie

Elektronické doručovanie predstavuje nový spôsob komunikácie orgánov verejnej moci prostredníctvom elektronických schránok.

Elektronické podanie a elektronický dokument sa doručuje elektronicky, výlučne do elektronickej schránky, ktorá je aktivovaná. Elektronicky sa teda nebude môcť doručovať do neaktivovanej elektronickej schránky a tomuto subjektu sa vykoná doručenie dokumentu v listinnej forme. Rovnako sa bude doručovať v listinnej forme v prípade, ak osobitný predpis ustanoví, že sa doručuje výlučne v listinnej podobe, prípadne ak pôjde o doručenie osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe alebo v ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy alebo tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity.

Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi (§ 30 a nasl. Zákona). Elektronická doručenka je dokument vytváraný automatizovaným spôsobom. Na účely podpory doručovania do vlastných rúk sa zavádza osobitný autorizačný prostriedok pre doručenky, ktorým bude funkcia spojená s doručenkou - teda potvrdenie bude prebiehať „kliknutím" na určenú funkciu doručenky.

Pre účely zverejnenia úradného dokumenty slúži orgánom verejnom moci aj elektronická úradná tabuľa (§ 34 Zákona).

 

3.      Konverzia a zaručená konverzia

Konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného

a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe,

b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu,

c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu, ktorý má iný formát elektronického dokumentu alebo inú verziu rovnakého formátu elektronického dokumentu ako pôvodný elektronický dokument.

Zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony. Zaručenú konverziu vykonáva len oprávnený subjekt postupom, ktorý je stanovený Zákonom. Oprávnenými subjektmi na vykonávanie zaručenej konverzie sú orgány verejnej moci, notári alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu, ak je prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta a advokáti alebo patentoví zástupcovia, ak nejde o konverziu verejnej listiny.

Ak vykoná konverziu iný subjekt, nejde o „zaručenú konverziu“, t. j. konvertovaný dokument má len informatívnu povahu a nie je možné použiť ho na právne úkony.

 

4.      On-line platby

Zákon prináša významnú zmenu ohľadom platieb za elektronické podania určené orgánom verejnej moci. Pôjde najmä o úhradu sumy súdneho poplatku, správneho poplatku alebo inej platby v prospech orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Celý proces elektronických úhrad je Zákonom upravený pomerne zložito, v skutočnosti však ide o pochopiteľný systém. Základom je porozumieť subjektom platobných vzťahov, medzi ktorými bude existovať trojstranný právny vzťah (orgán verejnej moci - poskytovateľ platby - IOM/akreditovaný platca).

On-line platby určené orgánom verejnej moci je možné uskutočniť prostredníctvom integrovaného obslužného miesta (IOM) alebo akreditovaného platcu.

IOM predstavuje prístupové miesto, ktoré môže v mene osoby vykonávať elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej moci, prípadne vykonávať zaručenú konverziu dokumentov. Prevádzkovať IOM môžu len zákonom vymedzené subjekty, akými sú orgány verejnej moci, notári alebo poštový podnik. Prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je možné vykonať úhradu v hotovosti, bezhotovostným prevodom alebo iným spôsobom, ktorý podporuje prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta.

Akreditovaným platcom je na účely Zákona osoba zapísaná v zozname akreditovaných platcov, ktorý vedie ministerstvo financií. Ministerstvo financií do zoznamu akreditovaných platcov zapíše na ich žiadosť najmä banku alebo pobočku zahraničnej banky, platobnú inštitúciu alebo pobočku zahraničnej platobnej inštitúcie vrátane mobilného operátora, ktorý má platné povolenie na poskytovanie platobných služieb, právnickú osobu zriadenú zákonom na realizáciu rozpočtu orgánov verejnej moci a realizáciu súvisiacich platobných operácií, poštový podnik oprávnený poskytovať poštový platobný styk. Prostredníctvom akreditovaného platcu je možné vykonať úhradu bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, poukazom poštového platobného styku alebo iným spôsobom, ktorý podporuje funkcionalita platobného modulu a poskytuje akreditovaný platca. Ak akreditovaný platca v súlade s podmienkami, za ktorých úhradu vykoná, dohodnutých medzi ním a poskytovateľom úhrady na základe ich právneho vzťahu, overí, že úhradu je v zadanej výške možné vykonať, odošle platobnému modulu informáciu o tom, v akej výške bola úhrada vykonaná spolu s údajmi z pokynu na úhradu. Druhé také overenie vykoná prijímateľ úhrady a ak dôjde k zhode, považuje sa povinnosť uhradiť platbu za splnenú.

5.      Referenčné registre

Referenčný register je register, ktorý je uvedený v zozname referenčných registrov. Vďaka nemu budú údaje evidované v registri prístupné všetkým orgánom verejnej moci, t. j. nebude potrebné obstarávať si ich na jednom orgáne verejnej moci a následne ich sprístupňovať inému orgánu verejnej moci.

Samotným registrom je miesto elektronického uchovávania objektov evidencie, pod ktorými sa rozumie množina údajov o subjekte evidencie, t. j. o osobe, veci, práve, povinnosti alebo skutočnosti, ako aj ďalších údajoch, ktoré sú predmetom evidovania orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Správcom registra je orgán verejnej moci.

 


Autor: Doc. JUDr. Denisa Dulaková, PhD.