Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

V rámci konkurzného konania je možné uspokojenie pohľadávok aj zo speňaženia majetku tretích osôb, ktoré zabezpečujú záväzky úpadcu. Uvedený inštitút uspokojovania je upravený najmä v šiestej hlave zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „ZKR“).

 

V zmysle ust. § 67 ods. 1 písm. c) ZKR, konkurzu podlieha aj majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. Ide teda o majetok tretích osôb, na ktorom viaznu zabezpečovacie inštitúty. Pre uplatnenie práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku tretích osôb je potrebné prihlásenie pohľadávky podľa § 28 a nasl. ZKR.

 Z ustanovenia § 79 ods. 1 ZKR vyplýva, že ak sú záväzky úpadcu zabezpečené majetkom tretích osôb, správca je povinný dotknutú tretiu osobu vyzvať, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu, teda nie k rukám zabezpečeného veriteľa:

-          sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi; alebo

-          prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je pohľadávka zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku.

Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju však nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Podľa názoru JUDr. Pospíšila uvedeného v komentári k zákonu o konkurze a reštrukturalizácií, vyzvaná osoba môže výzvu splniť aj po uplynutí 30 dňovej lehoty, avšak najneskôr do speňaženia majetku.

 Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť, správca pri tom koná v mene dotknutej tretej osoby (§ 79 ods. 2 ZKR), t. j. ako jej zástupca. Správca pri speňažovaní majetku postupuje v súlade s ustanoveniami § 91 a nasl. ZKR, pričom príslušným orgánom na udeľovanie záväzných pokynov je zabezpečený veriteľ, v ktorého oddelenej podstate sa majetok nachádza. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie tento majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu či likviditu (§ 76 ods. 1 ZKR). Ako uvádza Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD. v komentári k zákonu o konkurze a reštrukturalizácií, tento majetok zostáva majetkom tretej osoby, a preto správu majetku vykonáva daná tretia osoba.

 Tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzky úpadcu, si môže v základnej prihlasovacej lehote prihlásiť do konkurzu podmienenú pohľadávku z titulu regresného nároku voči úpadcovi, prípadne si môže prihlásiť z rovnakého právneho titulu pohľadávku do konkurzu až po speňažení majetku, avšak v prípade prihlásenia pohľadávky po základnej prihlasovacej lehote nebude mať možnosť hlasovania vo veriteľských orgánoch úpadcu.

 Výťažok zo speňaženia majetku správca po odpočítaní príslušných pohľadávok proti podstate a odmeny správcu rozvrhne zabezpečenému veriteľovi. Ak bol majetok speňažený za vyššiu sumu než bola pohľadávka zabezpečeného veriteľa, zvyšnú sumu vráti správca v zmysle ust. § 70 ods. 2 písm. c) ZKR tretej osobe, ktorá zabezpečenie poskytla.

 Ilustračný príklad:

Z praxe možno ako najbežnejší príklad uviesť situáciu, kedy banka poskytne právnickej osobe úver, pričom svoju pohľadávku si banka zabezpečí majetkom štatutárov, najčastejšie zmenkami alebo záložným právom k nehnuteľnostiam. V prípade vyhlásenia konkurzu na právnickú osobu, ak má banka pohľadávku zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnosti patriacej štatutárovi tejto právnickej osoby, pohľadávku si banka prihlási ako zabezpečenú pohľadávku. Správca v rámci výkonu svojej činnosti vyzve štatutára úpadcu (ako záložného dlžníka) na úhradu pohľadávky (buď v sume odsúhlasenej bankou, alebo v sume prihlásenej pohľadávky, ak je táto nižšia ako hodnota založenej nehnuteľnosti). Ak štatutárny orgán výzvu správcu v 30 dňovej lehote nesplní, správca nehnuteľnosť zapíše do oddelenej podstaty banky. Správca následne speňaží nehnuteľnosť, z výťažku odpočíta pohľadávky proti podstate pripadajúce na danú oddelenú podstatu ako aj odmenu správcu a zvyšnú sumu v rámci rozvrhu oddelenej podstaty uhradí v prospech veriteľa úpadcu – t. j. v prospech banky. Ak nebola pohľadávka banky uspokojená v celosti, zvyšná časť jej pohľadávky bude uspokojená pomerne spolu s nezabezpečenými veriteľmi. V prípade, ak bol výťažok zo speňaženia nehnuteľnosti vyšší ako rozvrhovaná suma, vzniknutý rozdiel sa vráti štatutárovi úpadcu.

Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu.

 

Neúčinné a neplatné právne úkony

Podľa ust. § 80 ZKR sa do súpisu majetku zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov (ako aj nároky z nich vyplývajúce) alebo na základe neplatných právnych úkonov.

V súvislosti s odporovateľnými právnymi úkonmi ZKR správcom ukladá povinnosť vyhodnocovať odporovateľnosť s odbornou starostlivosťou – Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.“ (§ 86 ods. 2 ZKR)

Právny úkon úpadcu, týkajúci sa majetku dlžníka, voči ktorému sa odporuje podľa ZKR, je v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinný.

Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd. (§ 80 ods. 1 ZKR)

Podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR platí, že právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Pri neplatnosti právnych úkonov správca zapíše majetok do súpisu bezodkladne po tom, ako sa o neplatnosti právneho úkonu dozvie. Správca zapíše takýto majetok v súlade s ust. § 78 ZKR ako „sporný“, t. j. k spísanému majetku vyznačí poznámku spornosti. „...Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. ... Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.“ (§ 78 ods. 1 ZKR)

Pri neplatných právnych úkonoch ZKR nestanovuje ingerenciu súdu obdobnú tej, ktorá je určená pri odporovateľných právnych úkonoch.

Záver:

Záverom je nutné uviesť, že vyššie uvedený právny stav platí pre konania, v ktorých bol konkurz vyhlásený po 01.01.2012.

Za jeden z vážnych nedostatkov súčasnej právnej úpravy považujeme ustanovenie, podľa ktorého je predpokladom zápisu majetku do súpisu majetku správcom doručenie výzvy v zmysle ust. § 79 ods. 1 ZKR tretej osobe. Problémom praxe je totiž práve doručovanie písomností. A keďže doručenie výzvy musí predchádzať zápisu majetku do súpisu majetku, tento procesný postup často bráni efektívnemu výkonu funkcie správcu a taktiež spomaľuje priebeh konkurzného konania.


použitá literatúra:

Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2015

Pospíšil, B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. vydanie. Bratislava : Iura Edition spol. s r.o., 2012


Autor: Mgr. Adrián Žák

Recenzent: Doc. JUDr. Denisa Dulaková, PhD.