09.07.2019 / HN, hnonline.sk / Sankcie proti Kremľu zložili textilku z Kysúc

https://hnonline.sk/hnbiznis/1971640-sankcie-proti-kremlu-zlozili-textilku-z-kysuc

Výrobca termobielizne z Turzovky spadol do existenčných problémov po tom, čo sa vtedajší šéf Ruských železníc ocitol na sankčnom zozname.

Termooblečenie, ktoré spoločnosť I. Tran preslávilo najviac, šili Kysučania pre celú Európu. Odevy z Turzovky nosili nemeckí poštári, mierové sily OSN i ozbrojené zložky zo Škandinávie. Výrobky slovenských šičiek z Kysúc sa objavovali i v kolekciách svetových odevných značiek ako francúzska Lacoste či rakúska Mammut. Do európskeho zoznamu referencií špičkovej slovenskej textilky spadajú hasiči, mestské polície, armády, súkromné SBS-ky, športové kluby, železnice i justičná stráž.

Posledné roky však textilná fabrika stavila na strategický kontrakt z Ruska, kam každoročne smerovala viac ako polovica jej produkcie. Pre tamojší štátny železničný moloch Rossijskije železnyje dorogi, ktorý zamestnáva milión ľudí, dodávali tisíce kompletov ročne. Príchod protiruských sankcií kvôli ozbrojenému konfliktu na Ukrajine však biznis firmy na východe Európe stopol. Kysucká textilka tak prišla až o tri štvrtiny svojich tržieb a v roku 2017 sa definitívne prepadla do dlhov. Aktuálne fabrika v konkurze hľadá nového majiteľa. „V konkurze sa podnik predáva ako celok. Textilná výroba v ňom naďalej funguje bez prerušenia počas celého konkurzu. Prevádzka má 60 zamestnancov,“ hovorí pre HN konkurzný správca Gustáv Palider zo správcovskej spoločnosti HMG Advisory.

V súčasnosti beží druhé kolo na predaj textilky, ktorá okrem termobielizne do extrémnych prírodných podmienok vyrába aj tradičný sortiment ako čiapky, šály a rukavice.

Záujemca ponúkol málo

To prvé totiž úspešné nebolo. Ponuku spoločnosti Sintex totiž odmietol ako neprimeranú trojčlenný veriteľský výbor I. Tran v konkurze, ktorému predsedá Všeobecná zdravotná poisťovňa. „Vzhľadom na dvoch zabezpečených veriteľov a výšku ponuky nebudeme pravdepodobne ako nezabezpečení veritelia vôbec uspokojení,“ uviedla ako dôvod odmietnutia ponuky štátna poisťovňa.

Textilný závod v Turzovke financovala slovenská pobočka ruskej Sberbank, ktorú neskôr kúpila Penta a pohltila ju cez svoju Prima Banku, a Všeobecná úverová banka. Prima Banka si voči textilke uplatňuje pohľadávku vo výške necelých 261-tisíc eur, druhá financujúca banka pýta naspäť približne 43-tisíc eur. Oba finančné domy mali svoje kontokorentné úvery poistené založeným majetkom – niekdajšia Sberbank celým výrobným areálom spoločnosti I. Tran a technológiami, Všeobecná úverová banka technológiami i pohľadávkami. Celý podnik v konkurze je podľa súpisu majetkových podstát ocenený v súpisovej hodnote na 1,1 milióna eur.

Biznisy s ruskými železničiarmi padli

Výrobca termobielizne z Turzovky do existenčných problémov spadol po tom, čo sa vtedajší šéf Ruských železníc Vladimír Jakunin ocitol na najvyšších miestach protiruského sankčného zoznamu. V auguste 2015 ho na čele štátneho železničného obra z Ruska vymenil Oleg Belozerov. Kontrakt so Slovákmi to už však nezachránilo. Pre dôsledky sankcií sa pre železničiarov z Ruska stali tovary z Európy príliš drahé.

Krachom skončil napríklad aj spoločný podnik slovenskej Tatravagónky a dcérskeho podniku Ruských železníc United Wagon v Prakovciach. Zlievareň Railway Casted Components mala do Ruska dodávať tisíce železničných podvozkov ročne, ale strata exportu ju poslala do konkurzu. Ešte začiatkom roka 2016 sa pritom slovenské ministerstvo hospodárstva chválilo exportom textilnej fabriky I. Tran do východnej Európy.

Textilka slúžila štátu ako úspešný príklad

Rezort ju uvádzal ako príklad medzinárodnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou a výsledok práce Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu. „Medzivládna komisia vytvára základné predpoklady na rozbeh takejto priemyselnej spolupráce. Vytvárajú sa tak predpoklady spolupráce našich a ruských podnikateľov.

Z oblasti textilu môže ako príklad poslúžiť spoločnosť I. Tran z Turzovky, ktorá dlhodobo dodáva termobielizeň pre pracovníkov Ruských železníc práve na základe kontraktov uzavretých v rámci činnosti tejto medzivládnej komisie,“ povedala v marci 2016 hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková. O rok neskôr už však odevný podnik z Kysúc krachoval a písal na seba konkurzný návrh. V decembri 2012 zase fabriku počas výjazdného rokovania vlády navštívil vtedajší premiér Robert Fico. Fico firmu označil ako príklad úspešnej privatizácie slovenskými majiteľmi. Súkromná firma I. Tran vznikla v roku 1996 transformáciou bývalého štátneho podniku Selanka a nadviazala na 50-ročnú tradíciu textilného priemyslu na Kysuciach pod hlavičkou niekdajšieho odevného gigantu Slovenka Banská Bystrica. Odevný podnik v Turzovke privatizovala skupina jej manažérov na čele s podnikateľmi Ivanom Trančíkom a Jozefom Kyzekom.

hn.JPG