18.12.2018 / HN, hnonline.sk / Na ušlý zisk majú zamestnanci nárok

1.JPG

NÁHRADA ŠKODY Pracovníci budú mať po novom možnosť požiadať o odškodnenie nielen vo forme skutočnej škody, ale aj ušlého zisku. Rozhodol o tom Ústavný súd.

V prípade, že sa stanete obeťou škodovej udalosti, pri ktorej protistrana svojím zavinením porušila právo, máte nárok na náhradu škody. Bežní pracovníci si doteraz mohli uplatniť okrem náhrady skutočnej škody iba kompenzácie podľa predpisov o sociálnom poistení bez nároku na kompenzáciu ušlého zisku. V najnovšom rozhodnutí to Ústavný súd vyhlásil za protiústavné. Skutočná škoda a ušlý zisk. Každý, kto poruší svoje povinnosti, zodpovedá za ujmu, ktorú svojím konaním spôsobil. Ak vám niekto škodu spôsobil svojím zavinením, máte nárok na kompenzáciu za utrpenú ujmu, inými slovami na náhradu skutočnej škody. Najmä podnikatelia a živnostníci majú okrem tejto náhrady ešte nárok vyžadovať kompenzáciu vo forme ušlého zisku. Podstatou ušlého zisku je stav, pri ktorom v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetku, hoci sa to dalo s ohľadom na pravidelný beh vecí očakávať. Práve problematickú úpravu ušlého zisku pri zamestnancoch na dlhodobej péenke vyhlásil Ústavný súd za protiústavnú.

Na naplnenie definície škody sa musí splniť niekoľko kritérií.

Na to, aby zodpovednosť za škodu vôbec vznikla, musí v prvom rade prísť k protiprávnemu úkonu. Zjednodušene to znamená, že niekto musí svojím konaním alebo tým, že nekoná, porušiť zákon. Samotné protiprávne konanie však nestačí. Musí pri ňom totiž vždy vzniknúť aj škoda, a tá musí byť priamy následok porušenia práva. Ak sa tento takzvaný kauzálny nexus nepodarí obhájiť, teda nepreukáže sa, že škoda vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti, súd nemôže náhradu škody uložiť. Poslednou podmienkou je zavinenie. To znamená, že k porušeniu zákona musí prísť buď zámerne, alebo z nedbalosti. Ochrana existujúceho majetku Podľa názoru okresného súdu v Košiciach pracovníci nemajú v niektorých prípadoch právo domáhať sa náhrady škody v plnom rozsahu tak ako napríklad podnikatelia či živnostníci. Preto sa obrátil so žiadosťou o preskúmanie jedného ustanovenia Občianskeho zákonníka na Ústavný súd. Argumentácia okresného súdu v Košiciach bola nasledovná. Podľa Ústavy a slovenských zákonov má každý právo vlastniť majetok. Podľa Ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však požíva právnu ochranu iba majetok, ktorý už existuje. Podľa tejto úvahy by však ešte neexistujúci majetok nepožíval právnu ochranu. Preto judikatúra Ústavného a Najvyššieho súdu považuje za existujúci majetok aj majetkové hodnoty, na základe ktorých môže sťažovateľ tvrdiť, že má prinajmenšom legitímnu nádej na ich zhodnotenie. Rozhodovacia prax na Slovensku teda budúce príjmy a pohľadávky chápe ako už existujúci majetok napriek tomu, že to zákony výslovne neuvádzajú.

Náhrada budúceho príjmu Okresný súd v Košiciach sa na ústavných sudcov obrátil v prípade autonehody, ktorý sa odohral ešte v roku 2005. Jej následkom sa muž stal dlhodobo práceneschopným. V tom čase mal priemernú výplatu 60-tisíc Slovenských korún. Počas svojej trojmesačnej péenky dostal v súhrne za mzdu, nemocenské dávky a poistné plnenie 120-tisíc korún. Jeho predpokladaný príjem, ktorý by bol dosiahol, ak by sa nestal obeťou autonehody, by bol však o 65-tisíc korún vyšší. Okres práve tento rozdiel považoval za v rozpore s Ústavou. Práve tento argument presvedčil ústavných sudcov o neférovosti súčasnej úpravy Občianskeho zákonníka.

Ak pracovník v dôsledku škody nemôže dlhodobo vykonávať svoje povolanie, dostáva sa tým do podobnej situácie, v akej je podnikateľ pri ušlom zisku. Mohol totiž aj v budúcnosti legitímne očakávať príjem z výplaty. Tú však pre dlhodobú práceneschopnosť nedostáva v plnej výške. Podľa súdu sú finančné prostriedky a strata na zárobku, o ktoré pracovník prišiel z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, ušlým ziskom pracovníka. Súd argumentoval, že navrhovateľ mal legitímnu nádej na ich zaplatenie v prípade, ak by sa nestala škodová udalosť. Práve toto tvrdenie okresného súdu bolo podkladom na jeho argumentáciu, že dané ustanovenie Občianskeho zákonníka je v rozpore s Ústavou, keďže neposkytuje každej forme majetku rovnakú ochranu. „Súčasná právna úprava priznávajúca náhradu za stratu na zárobku v zákonom stanovenej výške podľa predpisov o so ciálnom poistení predstavuje podľa Okresného súdu Košice redukované odškodnenie, ktoré popiera princíp náhrady skutočnej majetkovej ujmy poškodeného,“ vysvetľuje právnička Jarmila Koubeková z advokátskej kancelárie HMG Advisory Group.

Dve kategórie občanov V praxi tak vznikali dve kategórie občanov. Jedna mala nárok na plnú výšku odškodného vrátane náhrady ušlého zisku. Druhá však mala nárok iba na náhradu skutočne vzniknutej škody, súdy jej však nemohli za žiadnych okolností priznať náhradu ušlého zisku. Táto skupina ľudí tak bola odkázaná iba náhradu ušlého zisku vo forme úrazového príplatku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Takáto náhrada sa uhrádza vždy iba finančným plnením, pri ktorého výpočte sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý predtým dosahoval. „Rozsah možností subjektov domáhať sa náhrady spôsobenej škody však v daných prípadoch nie je rovnocenný napriek tomu, že oba nároky vznikli v dôsledku rovnakej zodpovednosti tretej osoby,“ hovorí Koubeková. „Dôvodom je to, že neumožňuje poškodenému subjektu domôcť sa náhrady škody v tom rozsahu, v akom mu škoda skutočne vznikla,“ dodáva Koubeková.

Ústavný súd sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu, ktorý tvrdil, že zamestnanci sú týmto ustanovením zákona diskriminovaní oproti podnikateľom. Paragraf Občianskeho zákonníka, ktorý umožňoval pracovníkom odškodné vo forme ušlého zisku iba podľa predpisov o sociálnom poistení, tak vyhlásil za v rozpore s Ústavou.

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU * Za škodu zodpovedá ten, kto ju spôsobil. Ak sa preukáže aj účasť poškodeného, ten znáša škodu do tej miery, do akej sa o ňu pričinil. * Ak škodu spôsobili viacerí, na jej odstraňovaní sa podieľajú rovnako a poškodený si náhradu môže uplatniť u ktoréhokoľvek z nich. Tí, ktorí škodu spôsobili, sa medzi sebou následne vyrovnajú. * Ak ju spôsobili viacerí a je jasné, že niektorí mali na vzniknutej škode väčšiu zásluhu, súd môže nariadiť, aby vyplatili odškodné v rôznej výške. Rozhodne podľa miery, ktorou ku škode svojím konaním prispeli. * Skladá sa z dvoch častí: v prvom rade sa uhrádza skutočná škoda. Ak sa preukáže, že v prípade, ak by k protiprávnej udalosti neprišlo, mohol by poškodený očakávať príjmy, uhrádza sa aj takzvaný ušlý zisk.

Súčasný zákon neumožňuje poškodenému domôcť sa náhrady škody v tom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla. Jarmila Koubeková, advokátka, HMG Advisory Group