27.03.2018 HMG v médiách: HN Európskym odborníkom prekážajú naše exekúcie

JUSTÍCIA HN vám v otázkach a odpovediach prinášajú prehľad výsledkov prvého auditu slovenského súdnictva v histórii.

Kontrola našich súdov bude trvať ešte približne rok a vyjde na viac ako 12 miliónov eur, ktoré sú zaplatené z európskych peňazí.

1. Ako prebieha audit slovenskej justície?

Slovenskú justíciu preveruje Európska komisia pre efektívne súdnictvo. Ide o organizáciu Rady Európy, ktorá sa venuje efektívnosti justičných systémov. „Komisia disponuje inštitucionálnym knowhow, personálnymi kapacitami a analytickými nástrojmi na zhodnotenie konkrétneho súdneho systému v rozsahu, aký neposkytuje žiadny iný subjekt,“ tvrdil rezort spravodlivosti ešte na začiatku projektu. Experti komisie presne pred mesiacom zverejnili prvú rozsiahlu 157-stranovú správu.

 

Audit slovenskej justície sa začal v apríli minulého roku a bude trvať dva roky. Celý projekt vrátane implementácie zmien je však naplánovaný na štvorročné obdobie a je naň vyčlenených 12,1 milióna eur z európskych fondov cez operačný program Efektívna verejná správa. Kontrola európskymi odborníkmi je rozčlenená do troch cieľov – fáz. V prvej z nich je náš systém hodnotený z hľadiska efektívnosti a kvality. Druhá fáza obsahuje odporúčania na rozvoj kapacity analytického centra či efektívnejšie využívanie informačného systému. Posledným cieľom spolupráce je zavedenie nástrojov kvality a súdneho manažmentu, ktoré komisia pre nás vyvinie špeciálne „na mieru“. Tieto odporúčania sa budú zavádzať priamo na šiestich vybraných súdoch. Výsledky z ich implementácie budú známe vo februári 2019.

2. Na čo prišli európski experti?

Experti komisie vo svojej správe píšu, že staré exekúcie sú „najviac znepokojujúci segment slovenského súdnictva“. Starých nevymožených vecí je totiž na slovenských súdoch viac ako tri milióny. Nevylučujú preto ani politický zásah, ktorý by mohol spočívať v exekučnej amnestii. „Je potrebné zaviesť,zákon pre naliehavé situácie‘, ktorý by v prípade potreby urýchlil konania a vyčistil registre. Pri súčasných zdrojoch ukončiť taký obrovský počet nerozhodnutých exekučných konaní v rozumnej lehote. Z tohto dôvodu existujú silné náznaky potreby naliehavej politickej intervencie, ktorá by napomohla zjednodušeniu a urýchleniu procesov,“ píše sa v správe.

Naši sudcovia sa chcú podľa zistení špecializovať, čo znamená venovať sa konkrétnym oblastiam práva. Nechcú však špecializovať súdy ako také. Európski experti totiž pripravili dva dotazníky. Z prieskumu vyplynulo, že len štvrtina respondentov považuje za opodstatnenú existenciu špecializovaných súdov. Účastníci prieskumu však podporili špecializáciu sudcov. Za tú sa vyslovilo 64 percent všetkých respondentov. „Predstavte si, že potrebujete lekársku starostlivosť. Čo bude pre vás komfortnejšie – hľadať pomoc u doktora, ktorý sa tvári, že je zároveň očiarom, zubárom, endokrinológom či kardiológom zároveň? Špecializáciou sa zvýši aj kvalita rozhodovacieho procesu v dôsledku zvýšených znalostí o konkrétnom prípade,“ tvrdí v rozhovore pre HN koordinátor projektu auditu slovenskej justície Leonid Antohi z Európskej komisie pre efektívne súdnictvo.

3. Bude sa meniť počet súdov?

Experti vo svojej správe uvádzajú, že počet súdov by sa u nás mohol v budúcnosti znížiť. Prekreslenie takzvanej súdnej mapy by pravdepodobne znamenalo zlúčenie niektorých malých okresných súdov do väčších jednotiek. „Nesporné je, že veľmi malé súdy s počtom do desať sudcov sú neefektívne z ekonomického hľadiska a neumožňujú dostatočnú špecializáciu sudcov,“ objasňuje sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková. To potvrdzuje aj Antohi. „Mala by sa zvážiť reorganizácia súdnej mapy spolu s procesom ďalšej špecializácie súdov a sudcov. Zlúčenie menších súdov je možné urobiť postupne, v jednotlivých krokoch tak, aby to nemalo zlý spoločenský dosah,“ myslí si koordinátor projektu auditu našej justície.

Právnik Marián Hutter zo spoločnosti HMG Advisory Group navrhuje, že okresných súdov by mohlo byť len 44 namiesto súčasných 54. „Navrhovali by sme postupný zánik súdov v Pezinku, Skalici, Piešťanoch, Bánovciach nad Bebravou, Partizánskom, Ružomberku, Dolnom Kubíne alebo Námestove, Kežmarku alebo Starej Ľubovni, Revúcej a vo Vranove nad Topľou,“ tvrdí Hutter.

4. Má Slovensko dostatok sudcov?

Slovenská justícia má približne 1 200 sudcov. Podľa viacerých domácich zdrojov by ich však mohlo byť až o dve stovky menej, ako ich reálne potrebujeme. Európsky odborník naznačuje, že osôb v talári máme dostatok. „Neexistuje žiaden jasný indikátor, že by mal byť celkový počet sudcov na Slovensku nedostatočný,“ tvrdí pre HN Antohi.

Experti sa v zverejnenej správe odvolávajú na vlastné závery spred dvoch rokov. Podľa nich bol totiž počet sudcov na počet obyvateľov u nás v roku 2014 vyšší ako európsky medián. Kým na Slovensku pracuje 24 sudcov na stotisíc obyvateľov, v Európe je to priemerne 18 sudcov na ten istý počet ľudí. Prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Sopoliga si myslí, že pri určovaní počtu sudcov aj odborného aparátu je najpodstatnejšie vytvorenie kritérií na objektívne rozdelenie finančných a personálnych zdrojov, ktoré sa vypracujú v rámci komplexne zložených pracovných skupín.

„V súčasnosti je podstatnou skutočnosťou neobsadenie 140 sudcovských miest, ako aj to, že v najbližších piatich rokoch sa uvoľní asi 300 sudcovských miest po dosiahnutí veku 65 rokov,“ uvádza Sopoliga.

5. Čo bude robiť teraz ministerstvo?

Po oboznámení sa so závermi zo správy má podľa rezortu nasledovať diskusia so súdmi. Taktiež majú vzniknúť pracovné skupiny so zapojením predstaviteľov súdov a súdnej rady. „Správu však nemožno čítať tak, že na druhý deň sa urobí prevrat alebo revolúcia na súdoch, ale skôr ju treba čítať tak, že justícia bude mať na ďalšie roky pre seba zadefinovanú jasnú cestu, po ktorej treba ísť, aby lepšie fungovala a bola efektívnejšia a dôveryhodnejšia,“ tvrdí hovorca rezortu Peter Bubla. Antohi je voči prípadnej budúcej implementácii zmien u nás pozitívne naladený. „Počas našich návštev sme sa stretli s veľmi sebakritickými predstaviteľmi súdnictva, ktorí rozpoznali problémy systému, ich príčiny a možné riešenia, možno dokonca lepšie, ako by to mohli robiť zahraniční odborníci,“ hovorí Antohi. Inšpiráciou pre slovenský justičný systém by podľa neho mohol byť ten rakúsky. „Riešenia vykonané v Rakúsku, pokiaľ ide o organizáciu a fungovanie justičných inštitúcií, môžu byť prvým, respektíve hlavným zdrojom inšpirácie,“ myslí si európsky odborník.

***

Veková štruktúra nerozhodnutých prípadov na slovenských súdoch

Typ vecí Menej než 7-12 13-24 25-48 Viac než 48 Spolu

 6 mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov počet

 (v %) (v %) (v %) (v %) (v %) prípadov

Občianskoprávne a obchodné 47 20 16 10 7 199 892

Správne 38 31 20 10 1 3 762

Trestné 45 18 17 13 7 14 622

Exekúcie 7 7 14 21 51 2 377 238

Iné kategórie 2 1 5 11 80 4 403

Nerozhodnuté celkovo 10 8 14 21 47 2 600 296

 

Zdroj: MS SR/2016

Veľmi malé súdy s počtom do desať sudcov sú neefektívne z ekonomického hľadiska a neumožňujú dostatočnú špecializáciu sudcov. Katarína Javorčíková, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu

O autorovi| Martin Ducár, martin.ducar@mafraslovakia.sk