09.02.2018 HMG v médiách SME Dlžníci sa majú brániť sami

Dnes dôkazy v prospech dlžníkov hľadajú súdy. Nemali by to robiť, tvrdí Ústavný súd
Nové pravidlá by mali začať platiť o pol roka.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská chce ich príchod ešte zvrátiť.
BRATISLAVA. Ak dnes príde na súd žaloba od nebankovej spoločnosti, že má jej klient zaplatiť napríklad sto eur, súd sa pozrie aj na jej obchodné podmienky, zmluvy a podobne. Ak príde napríklad na to, že úrok je úžernícky či dlh už premlčaný, žalobu zamietne.
Postupujú tak všetky súdy, lebo podľa zákona musia ochraňovať spotrebiteľov. Priemerný človek nemá právnické vzdelanie a nedá sa teda očakávať, že sa bude vedieť brániť v súdnom konaní.
Ústavný súd s tým však nesúhlasí. V stredu rozhodol, že súdy by mali ľudí ochraňovať menej alebo vôbec. Odlišné stanoviská k rozhodnutiu pripojili predsedníčka súdu Ivetta Macejková a podpredseda Milan Ľalík.
Na Ústavný súd sa otázka ochrany spotrebiteľa dostala, keď ho Okresný súd Košice II požiadal, aby sa vyjadril k tomu, či má zamietnuť žalobu firmy, keďže dlh, o ktorý sa sporila, bol už premlčaný.
Ešte nevedia, čo spravia
Súd by po novom mal preskúmať len to, či nebanková spoločnosť napríklad predložila k žalobe všetky dokumenty. A ak sú papiere v poriadku, začne proces alebo vydá platobný rozkaz.
Sám od seba už nebude zisťovať, či je dlh premlčaný alebo či má firma na peniaze nárok. Prípadné námietky bude musieť podať dlžník.
Nové pravidlá by mali začať platiť o pol roka. K rozhodnutiu Ústavného súdu majú námietky opoziční politici, právny zástupca parlamentu Róbert Madej zo Smeru aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Hídu.
„Budeme musieť na to reagovať. Ako konkrétne, sa naozaj zatiaľ nedá povedať. Potrebujeme si rozhodnutie naštudovať,“ povedal hovorca ministerstva Peter Bubla.
Vzťah medzi predávajúcim a spotrebiteľom by mal byť podľa Bublu vyvážený. Ak to tak nie je, tak je namieste, aby štát chránil slabšieho účastníka vzťahu, povedal. V tomto prípade teda ľudí. „Samozrejme, je to otázka miery a primeraných nástrojov ochrany spotrebiteľa.“
Teoreticky by mohlo ministerstvo na rozsudok odpovedať v návrhu zákona, ktorý chystá k ohlasovanej exekučnej amnestii. Ak by neprišlo na nové riešenie, mohlo by predložiť rovnaký paragraf, ktorý Ústavný súd zrušil, ale v podobe ústavného zákona. Muselo by sa však nájsť 90 hlasov poslancov.
Desaťtisíce ľudí
„Som zhrozený. Súd dnes pomohol úžerníckym gaunerom a ublížil desaťtisícom ľudí, ktorí sa stali finančnými otrokmi a zostanú nimi,“ povedal šéf KDH Alojz Hlina, ktorý bol na pojednávaní. Rozhodnutie Ústavného súdu sa podľa advokátskej koncipientky HMG Advisory Group Nikoly Jurčekovej dotkne najmä spotrebiteľov, ktorí nemajú žiadne skúsenosti a informácie o práve. „Budú povinní uplatňovať svoje práva a dovolávať sa skutočností, napríklad premlčania, na ktoré doteraz prihliadal súd z úradnej povinnosti,“ vysvetľuje. Môže sa tak podľa nej stať, že človek na súde nevyužije to, na čo má právo, a nakoniec zaplatí aj pohľadávku, ktorú by už podľa zákona nemusel. Bez námietok dá súd za pravdu veriteľovi.
Na žalobu o zaplatenie dlhu má napríklad nebanková spoločnosť spomínaná na začiatku článku podľa zákona tri roky. Štát chcel krátkou lehotou dosiahnuť, aby veritelia žalovali dlžníkov rýchlo a nečakali, kým dlh s úrokmi neúnosne narastie.
Mnohí veritelia však po troch rokoch pohľadávku odstúpia niekomu inému, napríklad spoločnosti, ktorá sa živí vymáhaním dlhov. Tá sa na súd obráti po dlhšom čase, keď je dlh už vyšší. Takým prípadom sa zaoberal aj okresný súd, ktorý sa obrátil na Ústavný súd. Michaela Štalmach

Kušnírová © SME
Budeme musieť reagovať. Ako konkrétne, sa naozaj zatiaľ nedá povedať. Peter Bubla, hovorca ministerstva spravodlivosti
Foto popis| Štát bránil spotrebiteľov protiústavne, rozhodol Ústavný súd.

Foto autor| FOTO - TASR