30.11.2018 / SME / Ako sa zmení súdna mapa

Najbližší zásah do súdnej mapy príde už o rok, obchodný register preberie jeden plne elektronický súd namiesto ôsmich.

Na Slovensku je 54 okresných súdov a všetky robia všetko. To by sa mohlo výrazne zmeniť. Napríklad obchodnoprávna agenda, teda spory medzi dvomi podnikateľmi, by sa mohli vyčleniť iba na jeden okresný súd v kraji. Na všetkých okresných súdoch by mala zostať civilná a poručnícka agenda. Ide napríklad o spory medzi susedmi alebo žaloby, ktorými sa operátor alebo banka domáha zaplatenia dlžnej faktúry alebo úveru. V poručníckej agende sa rozhoduje o rozvodoch, výživnom či styku rodičov s dieťaťom.

Edita Pfundtner: Nič nie je rozhodnuté

Takéto prekreslenie mapy súdov na Slovensku naznačujú priebežné výsledky auditu Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ), ktoré ministerstvo spravodlivosti zverejnilo v auguste. Na jeden okresný súd v kraji by sa podľa nich vyčlenili aj trestné prípady.

Zmeny by sa dotkli aj ôsmich krajských súdov, nie všetky by rozhodovali napríklad správne prípady. Ide o žaloby proti nezákonným rozhodnutiam úradov, ale tiež o spory o dôchodok či iné dávky zo Sociálnej poisťovne.

Advokáti by privítali aj výraznejšie preriedenie súdov, niektorí neoficiálne hovoria, že prebytočných je možno až desať súdov, ktorých agenda by sa mohla zlúčiť, prerozdeliť a manažovať lepšie.

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner zdôrazňuje, že o zmene mapy súdov sa ešte definitívne nerozhodlo. „Stále prebiehajú odborné debaty na túto tému, a preto je predčasné hovoriť o záveroch,“ povedala pre magazín PRÁVO.

Riziká: Elitárstvo a netorieta

Aj keby sa počet súdov preriedil a nie všetky by rozhodovali všetky prípady, dostupnosť spravodlivosti sa nezníži, ubezpečuje advokátka Zuzana Betáková Krkošková z advokátskej kancelárie HMG Legal.

„Meradlom dostupnosti spravodlivosti nemôže byť počet súdov alebo ich geografické rozloženie, ale predovšetkým kvalita rozhodovania, ktorú ponúkajú,“ vysvetlila.

Práve lepšie prerozdelenie práce medzi jednotlivými súdmi, teda vyššia špecializácia, by podľa nej mohli zvýšiť kvalitu rozhodovania a odbornosť sudcov. Preriedeniu súdov podľa Betákovej Krkoškovej praje aj nedávna reforma procesného práva, ktorá platí od roku 2016.

Ťažisko súdneho procesu sa totiž presunulo na účastníkov konania, ktorí si cez súd vymieňajú písomnosti, súd tak zbiera podklady, informácie a dôkazy na rozhodovanie, najlepšie už na prvom pojednávaní.

Betáková Krkošková upozorňuje, že vyššia špecializácia a zníženie počtu súdov môže priniesť aj nevýhody. Napríklad tendenčných sudcov, ktorí budú neustále reprodukovať podobné súdne rozhodnutia v podobných prípadoch bez toho, aby sa nad prípadom kriticky zamysleli (ide o tzv. rozhodovaciu notorietu, pozn. red.).

„Tiež sa môžu vytvárať skupiny elitných sudcov, čo môže negatívne vplývať na vnútorné vzťahy medzi sudcami,“ povedala advokátka. Špecializácia je riziková aj preto, že prípady sa budú prerozdeľovať menšiemu počtu sudcov, čo môže uľahčiť vytváranie tlaku záujmových skupín na rozhodovanie.

Prvá príde reforma obchodného registra

Prvý viditeľný zásah do mapy súdov by mohol prísť na budúci rok, najneskôr v roku 2020. Minister spravodlivosti Gábor Gál totiž hodlá presadiť reformu obchodného registra, ktorú pripravovala ešte jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská.

Register by už nemalo viesť osem okresných súdov, ale jediný plne elektronický súd. Spoločnosti by po novom mali do registra zapisovať notári, čo už funguje v Česku alebo v Španielsku. Dostupnosť služieb by sa tak mala zvýšiť, notárov je totiž na Slovensku vyše 340. Gál povedal, že na reforme intenzívne pracujú. Pripravujú obstarávanie na nový informačný systém pre obchodný register. „Predpokladáme, že o rok by už mohlo dôjsť k jeho fyzickému dodaniu,“ povedal minister. Zmení sa aj stránka orsr.sk, ktorá sa výraznejšie nemenila od spustenia v roku 2001.

Údaje na ORSR.sk budú záväzné

Gál avizuje, že ešte tento rok predstavia zákon o hromadnej oprave údajov v registri. Ide síce o neviditeľnú, ale pre podnikateľov zásadnú časť celej reformy. Cieľom je prečistiť register tak, aby bola následne jeho internetová verzia vyhlásená za právne záväznú. Znamenalo by to, že napríklad na poštu by už nebolo treba nosiť úradnú verziu výpisu z obchodného registra.

Čistenie má z registra odstrániť mŕtve organizácie (dodnes sú v ňom zapísané socialistické miestne národné výbory), ale tiež opraviť kľúčové údaje. Niekde totiž zapisovali aj skratku „ml.“ a „st.“ za meno, hoci sa to nemá, inde zas používali zlý tvar dátumu narodenia a poštovej adresy alebo zabudli uviesť vysokoškolské tituly konateľov a vlastníkov firiem.

Keď sa register vyčistí, bude to podľa Gála základ na to, aby sa mohla zaviesť povinná elektronická registrácia firiem s jednotnými štandardmi. „V prvom polroku 2019 by sme chceli predstaviť úplne nový zákon o obchodnom registri, ktorý by mal znížiť administratívu,“ povedal minister.

Napríklad predmet podnikania by sa už duplicitne nezapisoval do obchodného aj živnostenského registra, ale súdy by si tieto dáta automaticky sťahovali od živnostenských úradov.

Právnik: Zlepší to komunikáciu

Aj v tomto prípade advokáti reformu vítajú. Právnik Marián Hutter z konzultačnej firmy HMG Advisory tvrdí, že existencia dnešných ôsmich registrových súdov v každom kraji je nehospodárna. „Agenda registrových súdov nie je založená na riešení zložitých právnych otázok a vykonávaní zdĺhavého dokazovania, sústredenie tejto agendy len na jeden súd v rámci Slovenska v spojení s jej elektronizáciou môže priniesť zefektívnenie konaní a jednotnosť v rozhodovaní,“ povedal.

Právnik advokátskej kancelárie Allen & Overy Lukáš Lomenčík vysvetľuje, že teraz v podstate nemožno priamo komunikovať s registrovým súdom, a preto súdni úradníci často odmietajú návrhy na zápis údajov do registra pre formálne nedostatky. „Komunikácia s oddelením obchodného registra okresných súdov v podstate neexistuje,“ hovorí.

Keď je návrh odmietnutý pre formálne chyby, advokáti podávajú námietky a v niektorých prípadoch aj odvolanie, čo celý proces predlžuje a súd zbytočne zaťažuje. Odbúrať by to mohol práve presun registrácie na notárov, myslí si Lomenčík. „Možno predpokladať, že budú flexibilnejší ako súdy a komunikácia s nimi bude prebiehať najmä v štádiu pred podaním samotného návrhu, keď sa vyriešia prípadné nedostatky,“ povedal.

Lietajúci sudcovia a KPI

So zlepšením vymožiteľnosti práva majú pomôcť aj dve ďalšie odporúčania z auditu CEPEJ – časové rámce a takzvaní lietajúci sudcovia. Časové rámce už skúšajú na štyroch súdoch, ide v podstate o maximálny čas, v ktorom by mal sudca prípad rozhodnúť. Ministerstvo im na to poskytlo aj softvér, ktorý ich upozorňuje, dokedy musia ktorú fázu procesu stihnúť. Ide v podstate o kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), ktoré sa bežne používajú na sledovanie procesov v súkromnom sektore.

Napríklad v civilných a obchodných sporoch má ísť najviac o dvadsať mesiacov, v poručníckej agende majú rozhodovať do polroka, o vine a treste najneskôr do roka po podaní obžaloby.

Lietajúci sudcovia majú zase vyriešiť náklady na výpadky sudcov v prípade pracovnej neschopnosti či materskej. V takýchto prípadoch sa totiž prípady po odchádzajúcom sudcovi prerozdeľujú medzi jeho kolegov alebo úplne nového kolegu, no analýza ukázala, že sudcovia uprednostňujú vlastné prípady pred takto „zdedenými“ spismi. Tie by tak mohli rozhodovať lietajúci sudcovia. Štátna tajomníčka Edita Pfundtner hovorí, že tento inštitút je v najpokročilejšom štádiu príprav. Očakáva sa, že zákon o lietajúcich sudcoch by mal byť predložený do legislatívneho procesu ešte tento rok.

1.JPG
2.JPG