06.11.2018 / HN / O dozornej rade rozhodujú aj pracujúci

1.JPG

Na veľké firmy štát uvalil množstvo administratívnych povinností. Jednou z nich je povinnosť akcioviek voliť jedného člena dozornej rady zamestnancami.

Každá akciová spoločnosť musí zo zákona zriadiť okrem predstavenstva aj dozornú radu. Jej úlohou je kontrolovať vedenie spoločnosti a pozerať na prsty manažmentu. Dozorná rada má práva pri nahliadaní do účtovníctva, schvaľovaní účtovnej závierky a pri kontrole predstavenstva, či vedie firmu tak, ako si to predstavujú akcionári. Jedným z nešťastných ustanovení Obchodného zákonníka je tiež povinnosť pre veľké akciovky, ktoré majú viac ako 50 zamestnancov, voliť jedného člena dozornej rady zamestnancami. Toto ustanovenie považujú odborníci za nešťastné v prvom rade z dôvodu, že o vedení spoločnosti majú rozhodovať jej majitelia a vedenie, nie zamestnanci. V druhom rade odborníci kritizujú aj náročnú administratívu spojenú s touto povinnosťou.

Náročná administratíva Napriek marketingovej príťažlivosti pre odbory, zamestnanci prostredníctvom svojej účasti v dozornej rade nemajú veľa možností, ako ovplyvniť chod firmy. Právna úprava sa tak míňa so zamýšľaným účinkom. Čo však zostáva, sú administratívne povinnosti spojené so samotnou voľbou. Pri príprave a organizácii voľby do dozornej rady treba naplniť množstvo povinností.

Prvým krokom smerom k začatiu procesu voľby dozornej rady zamestnancami je určiť, či firma spĺňa zákonné podmienky. Táto povinnosť sa nevzťahuje na spoločnosť s ručením obmedzeným ani na jednoduchú spoločnosť na akcie, ale obmedzuje sa iba na akciovú spoločnosť. Za nesplnenie tejto povinnosti firme hrozia sankcie či dokonca hrozba trestu smrti pre firmu – jej zrušenie. Iná forma podnikania Akcionári, ktorí sa chcú vyhnúť povinnosti voliť jedného člena dozornej rady svojimi zamestnancami, majú možnosť zvážiť inú právnu formu pre svoju firmu.

Jednou z nich je aj jednoduchá spoločnosť na akcie. „Výhodou je nenáročná organizačná štruktúra a nízke náklady na vstupný kapitál, teda prvky prevzaté zo spoločnosti s ručením obmedzeným. Z akciovej spoločnosti sa do jednoduchej akciovej spoločnosti preniesli výhody pre investorov. To vytvára nové možnosti najmä pre začínajúcich podnikateľov,“ vysvetľuje Ján Marônek z advokátskej kancelárie Marônek & Partners. Toto riešenie je však problematické pre zabehnuté firmy, pre ktoré nie je jednoduché zmeniť právnu formu. Pred zakladaním akciovej spoločnosti je teda dobré zvážiť aj aspekt povinnosti voliť jedného člena dozornej rady zamestnancami.

Akciovky, ktoré majú aspoň 50 zamestnancov, musia umožniť svojim pracovníkom, aby si zvolili svojho zástupcu v dozornom orgáne. Právo voliť majú iba zamestnanci v pracovnom pomere. Podmienku pracovného pomeru k akciovke musí spĺňať aj uchádzač o funkciu člena dozornej rady. Samotnú voľbu organizujú odborári v spolupráci s predstavenstvom spoločnosti. Ak firma nemá vlastnú odborovú organizáciu, zostáva táto povinnosť na pleciach predstavenstva. V prípade, že jedna spoločnosť sa skladá z viacerých firiem, právo hlasovať o voľbe člena dozornej rady majú iba tí zamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere k akciovke, ktorá spĺňa zákonné podmienky. Zákonodarca tak nestanovil povinnosť voliť člena dozornej rady pre spoločnosti, ktoré sa skladajú z niekoľkých dcérskych firiem a tvoria tak jednu podnikateľskú skupinu.

Zákon zmätočne uvádza povinnosť podať návrh na začatie voľby odborovej organizácii alebo aspoň desiatim percentám všetkých oprávnených voličov. V prípade, keď počet zamestnancov prekročí 50 a predstavenstvo si všimne svoju povinnosť, nastáva kuriózna situácia. Predstavenstvo totiž napriek tomu, že o povinnosti voľby vie, stále musí čakať na iniciatívu odborov. Samotné predstavenstvo totiž podľa znenia zákona nemá právomoc podať návrh na začatie voľby. Napriek tomu, že si právnici alebo účtovníci firmy všimnú túto povinnosť a upozornia na to predstavenstvo, to musí čakať s organizáciou voľby na odbory a zamestnancov.

Starý verzus progresívny spôsob voľby To, akým spôsobom sa firma rozhodne uskutočniť voľbu, je čisto v jej kompetencii. Štandardným spôsobom je veľká škatuľa, do ktorej zamestnanci môžu hodiť hlasovací lístok s menom uchádzača. Väčšie firmy s modernými IT oddeleniami túto voľbu vedia pripraviť elektronicky prostredníctvom hlasovacej aplikácie. Tá je plne anonymná a prístupná iba oprávnenému voličovi.

Pri použití elektronickej verzie voľby sa zamedzí možným podvodom, keďže každý zamestnanec vie odovzdať iba jeden hlas a samotné spočítanie hlasov uskutoční počítač. Podmienka anonymity pritom patrí medzi najdôležitejšie. Na to, aby bola voľba vyhlásená volebnou komisiou alebo volebným komisárom za platnú, musí byť tajná a musí sa na nej zúčastniť aspoň nadpolovičná väčšina všetkých zamestnancov. V prvom kroku pri voľbe sa volebnému komisárovi prihlásia kandidáti na post člena dozornej rady spoločnosti. Tí majú následne niekoľko týždňov na prípravu volebnej kampane. Jej účelom je oboznámenie kolegov s úmyslami, ktoré kandidát plánuje pretaviť do praxe v prípade, že sa stane novým členom dozornej rady.

Voľbu koordinuje komisár. Zamestnancov musí oboznámiť v dostatočnom predstihu s dátumom voľby a s kandidátmi. Počas volebného dňa kontroluje priebeh voľby, dohliada na jej férovosť a po jej ukončení vyhlasuje výsledky. O priebehu spíše protokol. Víťaz sa následne zapíše do obchodného registra ako člen dozornej rady zvolený zamestnancami a od stanoveného dátumu sa ujme svojej úlohy v korporátnej štruktúre.

Výhodou jednoduchej akciovej spoločnosti je nenáročná organizačná štruktúra a nízke náklady na vstupný kapitál. Ján Marônek, advokátska kancelária Marônek & Partners

DLHUJE VÁM ŽIVNOSTNÍK, KTORÝ JE V KONKURZE? POZOR NA LEHOTY Živnostník, ktorý má u vás dlh, je v konkurze? Prihlášku svojej pohľadávky musíte podať včas, nezmeškajte lehoty. Prihláška v prípade, že vaším dlžníkom je fyzická osoba – teda nie eseročka alebo akciová spoločnosť – sa podáva iba v jednom rovnopise, a to u správcu dlžníka. Nemusíte ju podávať aj na súd. Prihlášku musíte podať na predpísanom tlačive. Nesmú na nej chýbať všetky základné náležitosti. V opačnom prípade sa na ňu neprihliada. Tlačivo je na webovej stránke ministerstva spravodlivosti. Svoju pohľadávku musíte prihlásiť do času, kým správca dlžníka v Obchodnom vestníku neoznámi, že ide zostaviť rozvrh. Doručená však musí byť najneskôr do 45 dní, odkedy bol konkurz vyhlásený zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku. Ak túto základnú prihlasovaciu lehotu nedodržíte, správca dlžníka na prihlášku síce prihliada, vy ako veriteľ však nemôžete vykonávať hlasovacie práva. Dostane sa do zoznamu pohľadávok, pričom oznam o vašom zápise do tohto zoznamu správca zverejní v Obchodnom vestníku. Uvedie vaše meno a výšku prihlásenej sumy. Ak máte splatenie pohľadávky zabezpečené napríklad záložným právom na nehnuteľnosť, musí byť táto pohľadávka do konkurzu prihlásená samostatnou prihláškou. V nej musí byť okrem základných náležitostí aj výška zabezpečenej sumy a tiež druh, poradie, predmet a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva. Pohľadávku, ktorú prihlásite do konkurzu, je v prípade, že dlžníkom je fyzická osoba, oprávnený poprieť len iný prihlásený veriteľ – teda ten, kto do toho istého konkurzu prihlásil svoju pohľadávku. Musíte byť teda aktívni. Dlžník nemá právo poprieť pohľadávku, ktorú si do konkurzu prihlásite. Náhodným výberom je dlžníkovi ustanovený správca, ktorý jeho majetok speňaží a výťažok pomerne rozdelí jeho veriteľom. Postup platí, len ak ide o konkurz podľa štvrtej časti zákona. Teda, ak ide o dlžníka, ktorý podniká ako fyzická osoba.

Zdroj: Barbora Bartáková, advokátska koncipientka HMG