HMG v médiách 04.09.2018 HN, hnonline.sk V konkurze je čoraz viac spoločností

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1803661-v-konkurze-je-coraz-viac-spolocnosti

ŠTATISTIKA V prvom polroku padali rekordy v konkurzoch a reštrukturalizáciách. Po analýze to tvrdí poradenská spoločnosť Bisnode, ktorá sa zamerala na medziročný vývoj.

Snímka2.JPG

Počet návrhov na konkurzy dosiahol rekordné číslo 1 146, čo je o 768 viac ako vlani, v prípade reštrukturalizácií možno hovoriť o historickom minime. K prvému polroku ich spoločnosť vo svojich databázach registruje štyri, čo je o 37 menej ako pred rokom a o 45 menej ako v roku 2015.

Príčinou novela zákona „Pod výrazný nárast konkurzov sa mohla podpísať posledná novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá platí od januára tohto roka. Sprísnila úpravu zodpovednosti za nepodanie návrhu na konkurz včas. Naopak, za dlhodobým poklesom návrhov na povolenie reštrukturalizácií súdmi je legislatíva z roku 2015. Tá sťažila povolenie reštrukturalizácie kvôli pribúdajúcim špekulantom,“ hodnotí Petra Štěpánová, analytička Bisnode.

Rovnaký názor má aj Jana Marková, hlavná analytička spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau. „Podmienky na riešenie úpadku dlžníka reštrukturalizáciou sa výrazne sprísnili. Zaviedla sa minimálne 50-percentná miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov a zákaz rozdeľovať zisk vyprodukovaný dlžníkom po skončení reštrukturalizácie až do uhradenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v plnej výške.“ A to je podľa Markovej aj hlavný dôvod poklesu počtu povolených reštrukturalizácií od konca apríla 2015, keď sa zákon novelizoval. „Ďalším dôvodom je zlepšovanie kondície slovenskej ekonomiky,“ myslí si.

Zlomový rok Od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo na povolenie reštrukturalizácie až po samotné vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie je „dlhá cesta“. „Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, rozhodne o začatí konkurzného konania. Ak ich však nespĺňa, vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky odstránil, a to určitý čas trvá,“ vysvetľuje Marková. Ak to navrhovateľ neurobí, súd návrh zamietne, ak nedostatky odstráni, súd rozhodne o začatí konkurzného konania. „Nie všetky návrhy na vyhlásenie konkurzu teda vyústia do začatia konkurzného konania.“ Ďalším dôvodom rozdielu medzi počtom návrhov a počtom začatých konkurzných konaní je možnosť späťvzatia návrhu na vyhlásenie konkurzu. „Podľa našich štatistík počet začatých konkurzných konaní od roku 2013 až do roku 2017 medziročne klesal. Zmenu vo vývoji zaznamenávame od začiatku roku 2018. Zatiaľ čo za celý rok 2017 bolo začatých 392 konkurzných konaní, do konca júla 2018 ich bolo už 327, čo predstavuje 83,42 percenta z ich počtu za celý predchádzajúci rok,“ vyratúva Jana Marková. Nárast počtu začatých konkurzných konaní môže byť spôsobený nárastom počtu podaných návrhov. „Nie všetky sa však javia podľa štatistík vyhlásených konkurzov ako oprávnené,“ vraví Marková.

Kedy sa konkurz nevyhlási ani začaté konkurzné konanie ešte neznamená, že konkurz bude aj vyhlásený. Súd konkurzné konanie zastaví, ak napríklad dlžník osvedčí, že nie je platobne neschopný, ak navrhovateľ po začatí konkurzného konania vezme svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť. V obidvoch prípadoch bol návrh podaný neoprávnene.

Prípadne súd zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu a konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Obdobný proces je spojený aj s riešením úpadku reštrukturalizáciou. „Nie všetky návrhy sa premietnu do začatia reštrukturalizačného konania, a potom do povolenia reštrukturalizácie,“ dôvodí analytička spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau. Tento trend pokračuje aj v prvých siedmich mesiacoch roku 2018, keď bolo začatých len sedem reštrukturalizačných konaní, čo je iba 11,67 percenta z ich celkového počtu za rok 2017, keď ich bolo 60. Od roku 2015 klesá aj počet povolených reštrukturalizácií, pričom v prvých siedmich mesiacoch roku 2018 bol zaznamenaný ich výrazný pokles. Bolo povolených sedem reštrukturalizácií, čo je iba 14,29 percenta z ich celkového počtu za rok 2017, keď ich bolo 49. Reštrukturalizácia je prospešnejšia Pod pokles povolených reštrukturalizácií sa podpisuje viacero dôvodov. „Po novom už napríklad nie je možná reštrukturalizácia fyzických osôb, namiesto toho zákonodarca zaviedol možnosť oddlženia fyzických osôb formou splátkového kalendára,“ dôvodí Róbert Száraz zo spoločnosti HMG Advisory Group.

Podľa súčasných pravidiel ďalej platí, že dlžník je nútený pre úspešné zvládnutie procesu reštrukturalizácie vyvinúť väčšie úsilie na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov, ako to bolo v minulosti. Na jednej strane misiek váh tak stojí nesporne záujem o čo najvyššie uspokojenie pohľadávok veriteľa tak, aby bol čo najmenej zasiahnutý úpadkom dlžníka. Rovnako dôležité je, že proces reštrukturalizácie je prospešnejší než likvidačný konkurz. Jednak pre ekonomiku všeobecne – v podobe zachovania zamestnanosti a zachovania obchodných vzťahov, ako aj konkrétne – vo vzťahu k jednotlivým veriteľom dlžníka.

Tým, že reštrukturalizácia predpokladá zachovanie prevádzky podniku dlžníka, je predpoklad, že v priebehu budúcich období si veriteľ dokáže vyrovnať dodatočné straty práve tým, že bude s dlžníkom pokračovať v obchodnom partnerstve. V prípadoch konkurzných konaní sa uspokojenie nezabezpečených veriteľov pohybuje na veľmi nízkej úrovni a zabezpečení veritelia sú uspokojovaní v celom rozsahu len veľmi sporadicky. Zo strany zákonodarcu by mala byť preto vyvinutá snaha zatraktívniť reštrukturalizačné konanie. „Pomôcť by mohlo odstránenie hranice minimálneho rozsahu uspokojenia nezabezpečených veriteľov, v súčasnosti stanovené na 50 percent,“ myslí si Róbert Száraz. „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii totiž vo svojich ustanoveniach jasne uvádza povinnosť pripraviť reštrukturalizačný plán tak, aby nezabezpečeným veriteľom poskytol uspokojenie ich pohľadávok o 20 percent vyššie, ako by dosiahli v konkurznom konaní. Uprednostňovanie reštrukturalizácie pred konkurzom má teda legálny i racionálny základ.“

Štatistiky povolených reštrukturalizácií (roky)

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017

1 10 10 60 101 95 90 113 115 92 73 49

Štatistiky vyhlásených konkurzov (roky)

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017

244 192 206 271 372 372 353 375 398 336 271 223

Vysvetlivky k tabuľkám: Do štatistík sú zahrnuté tie podnikateľské subjekty, právnické osoby a fyzické osoby – živnostníci, ktorým bola povolená reštrukturalizácia alebo na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz alebo malý konkurz. Vrátane tých subjektov, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia, neskôr však bolo takéto konanie zastavené a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. V štatistikách nie sú zahrnuté fyzické osoby – podnikatelia, ktoré požiadali o oddlženie formou „osobného bankrotu“. Zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau

Po novom nie je možná reštrukturalizácia fyzických osôb. Róbert Száraz, HMG Advisory Group