HMG v médiách: 22.08.2017 SME, Korzár Bolestné pre pozostalých stojí

Bez názvu.jpg
Bez názvu.jpg

Za smrť blízkeho majú platiť poisťovne, rozhodol súd. Nesúhlasia, majú iný výklad
Spor, či majú poisťovne platiť blízkym bolestné, sa na Slovensku vlečie už desať rokov.
BRATISLAVA. Už prešlo takmer desať rokov odvtedy, ako Kataríne Haasovej zomrel pri autonehode manžel. Od vinníka nehody požadovala odškodné za jeho smrť.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozhodol, že jej má vinník zaplatiť 15-tisíc eur. Nemal to urobiť sám, súd vyzval poisťovňu Allianz, v ktorej mal povinné zmluvné poistenie, aby odškodné vyplatila z jeho poistky. Poisťovňa odmietla a spustila tak desať rokov trvajúci spor medzi poisťovňami, právnikmi a súdmi.
Rôzne rozhodnutia
V roku 2013 sa dostal prípad Kataríny Haasovej až pred Súdny dvor Európskej únie, ktorý rozhodol, že dovtedajšie správanie poisťovní nebolo správne a bolestné vyplácať mali. Európska smernica má vo všeobecnosti prednosť pred slovenským právom, čiže rozhodnutím súdu v Luxemburgu by sa mali riadiť všetci aj na Slovensku. Problém je v tom, že rozsudok chápu poisťovne inak.
Jednoznačný výklad neposkytli v minulosti ani naše súdy. Niektoré rozhodli v prospech pozostalých, iné si zasa zákon vykladajú tak, že príbuzní nemajú nárok na bolestné. Podobne rozhodol vlani aj slovenský Najvyšší súd.
V rovnakom roku, ale o niekoľko mesiacov neskôr, sa jeden z prípadov dostal až na slovenský Ústavný súd, ktorý tiež pozostalým priznal právo na odškodné.
Práve jeho rozhodnutie malo podľa právnikov desaťročné nejasnosti ukončiť. Ako vysvetľuje partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing Andrej Leontiev, zjednodušene povedané, rozhodnutie Ústavného súdu by malo byť nadradené rozhodnutiam všetkých ostatných súdov.
„Vzhľadom na obsah a odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu (a s poukázaním na ústavu) by sa mali advokáti, poisťovne, všeobecné súdy aj verejnosť riadiť jeho závermi a názorom,“ dodáva vedúci advokát a partner HMG Advisory Group Ján Gajan.
Poisťovne to však vidia inak a rozhodnutie Ústavného súdu spochybňujú. Tvrdia, že z neho jasne nevyplýva, že by mali bolestné pre pozostalých platiť z povinného zmluvného poistenia. „Výklad, ktorý podal Ústavný súd v tejto veci, je zmätočný, a preto v právnej praxi nepoužiteľný,“ povedal Imrich Fekete zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
Hádka o pojem
Nezhoda je v podstate len v tom, čo presne obsahuje pojem „škoda na zdraví“ a čo už nie. Keď ešte v roku 2013 rozhodol Súdny dvor EÚ v prospech Haasovej, povedal, že právo na odškodné majú pozostalí, ak tak hovorí aj právo členského štátu - na Slovensku sa odškodnením zaoberá Občiansky zákonník.
Poisťovne tvrdia, že odškodnenie škody na zdraví neznamená aj vyplácanie bolestného, teda nemajetkovej ujmy.
„Keďže zákon výslovne prikazuje poisťovniam platiť iba škodu na zdraví, poisťovne nemajú dôvod ani povinnosť náhradu pozostalým poskytovať,“ hovorí Fekete.
Má pravdu v tom, že v zákone sa nikde doslovne nepíše, že pod škodou na zdraví sa rozumie aj bolestné.
Advokátka kancelárie Sedlačko & partnes Michaela Janidžárová v Bulettine slovenskej advokácie však vysvetľuje, že Ústavný súd tvrdí, že „tradičné chápanie pojmu škoda musí ustúpiť európskemu chápaniu“. Znamená to, že ak v Únii chápu pod náhradou škody na zdraví aj bolestné, tak by sme to mali rovnako vnímať aj na Slovensku.
Fekete nesúhlasí. „Ústavný súd vykladal pojem škoda prostredníctvom smernice Európskej únie o povinnom zmluvnom poistení, čo je veľmi povážlivé, pretože smernice EÚ je oprávnený vykladať iba Súdny dvor EÚ, nie však žiadny národný súd, a to ani ústavný,“ vysvetľuje.
***
Výklad, ktorý podal Ústavný súd v tejto veci, je zmätočný, a preto v právnej praxi nepoužiteľný. Imrich Fekete, Slovenská kancelária poisťovateľov