HMG v médiách: 31.05.2017 HN Vláda môže stavať aj vo vašej záhrade. Má na to paragraf

VYVLASTŇOVANIE l Ak je verejnoprávny záujem silnejší než právo majiteľa, vlastník pôdy „ťahá“ za kratší koniec.

Štát urýchľuje výstavbu diaľnic. Kvôli zopár vlastníkom pozemkov, ktorí brzdia výstavbu obchvatu Bratislavy, sa môže stavať aj na nevyvlastnenej pôde.

Dovoľujú to nové pravidlá – predbežná držba. Týka sa všetkých majiteľov pozemkov, cez ktoré pôjdu diaľnice.

Aby štát mohol urýchliť výstavbu ciest a diaľnic, poslanci zaviedli do nášho právneho systému nový inštitút, takzvanú predbežnú držbu. Stavať sa tak môže aj na pozemkoch, ktoré štát nevyvlastnil, a teda mu nepatria, ak verejný záujem prevažuje nad právami vyvlastňovaného.

Rozsah prác však môže byť len taký, aby sa v prípade potreby mohol dať pozemok do pôvodného stavu. Impulzom na zmenu sú problémy pri výstavbe bratislavského diaľničného obchvatu. Lebo asi desiatka vlastníkov chce za pôdu oveľa viac, ako je štát ochotný zaplatiť, pričom dohoda s nimi je v nedohľadne. Náprava zlyhania?

„Je neprijateľné, aby sa manažérske chyby Národnej diaľničnej spoločnosti, respektíve ministerstva dopravy pri príprave a realizácii jedného konkrétneho projektu výstavby riešili takým legislatívnym spôsobom, ktorý nie je v súlade s Ústavou,“ re agoval prezident Andrej Kiska, ktorý zákon odmietol podpísať. Poslanci však jeho veto prehlasovali a zákon začne platiť.

Netýka sa však len obchvatu Bratislavy. Môže zasiahnuť do vlastníctva všetkých ľudí na Slovensku, cez pozemky ktorých povedie cesta. „Vláda zlyhala pri zosúladení plánu výstavbu diaľnic s majetkovým usporiadaním, hoci vyvlastňovacie úrady sú v jej právomoci. Všetko mohli stihnúť včas, ak by dodržiavali platné zákony,“ doplnil Richard Drutarovský z Občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá – tak sa totiž volá – skončí na Ústavnom súde. Oznámili to už poslanci opozície.

Nejasná logika Vláda tvrdí, že zákon protiústavný nie je. Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček (Smer-SD) verí, že rezort urobil všetko, aby nový predpis nebol v rozpore s Ústavou. V dôvodovej správe k zákonu sa tiež píše, že inštitút predbežnej držby vychádza z nemeckého a maďarského vzoru umožňujúceho vykonať predbežné práce. Navrhované riešenie je podľa správy tiež v súlade so závermi Ústavného súdu z 26. januára 2011, keď sa riešil podobný problém.

 Paradoxne, na rovnaké rozhodnutie súdu poukazujú aj právnici, ktorí majú iný názor ako vláda a parlament. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu, „Ústava neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom,“ ako sa to stalo teraz, upozorňuje vedúci advokát a partner HMG Advisory Group Ján Gajan. Pripomína, že predbežná držba síce počíta s tým, že vyvlastniteľ môže na cudzom pozemku urobiť vopred len práce, po ktorých by ešte bolo možné dať nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Ale potom je podľa Gajana otázne, o aké práce by malo ísť, ako aj o to, či si povaha prác vyžaduje takýto zásah do vlastníckeho práva. „Alebo sa len nastavuje režim, ktorý umožní vydať stavebné povolenie aj bez toho, aby štát mal k nehnuteľnostiam, na ktorých sa má stavať, vlastnícke právo,“ zdôrazňuje Gajan.

Čudný paragraf Ak by sa už na pozemku stavalo a následne by sa predbežná držba zrušila, tak už nikto by ho do pôvodného stavu nedal. „Zákon to síce určuje, ale je to nezmysel. Lebo ak sa raz pozemok rozrýpe alebo sa na ňom niečo postaví, nikto to už búrať nebude,“ tvrdí bývalý pracovník štátnej správy, ktorý pracoval v oblasti investícií a ako stavebný dozor. Svoje meno zverejniť nechcel, ale redakcia ho vie.

Pripomína, že ak sa štát nedohodne s majiteľmi pozemkov, ktorí ich nechcú za ponúkanú cenu predať, môže sa s nimi súdiť. A napokon ich vyvlastniť. Pri vyvlastnení sa im vyplatí základná cena, určená posudkom, krát koeficient 1,2.