HMG v médiách: 02.11.2017 SME Stratu blízkeho z PZP platiť nechcú

1.JPG

Ústavný súd: odškodné za smrť blízkeho majú platiť poisťovne zo zákonnej poistky
Spor, či majú poisťovne platiť blízkym bolestné, sa na Slovensku vlečie už desať rokov.
Je to takmer desať rokov odvtedy, ako Kataríne Haasovej zomrel pri autonehode manžel a otec dvoch detí. Od vinníka nehody požadovala odškodné za jeho smrť.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozhodol, že jej má vinník zaplatiť odškodné vo výške 15-tisíc eur. Nemal to však urobiť sám, súd vyzval poisťovňu Allianz, v ktorej mal povinné zmluvné poistenie (PZP), aby odškodné vyriešila z poistky.
Poisťovňa to odmietla. Spustila tým desať rokov trvajúci spor medzi poisťovňami, právnikmi a súdmi.

Pretrvávajúce spory
V roku 2013 sa dostal prípad Kataríny Haasovej až na Súdny dvor Európskej únie, ktorý rozhodol, že dovtedajšie správanie poisťovní nebolo správne a bolestné vyplácať mali.
Európska smernica má vo všeobecnosti prednosť pred slovenským právom, čiže rozhodnutím Súdneho dvora EÚ by sa mali riadiť všetci aj na Slovensku. Problém však tkvie v tom, že rozsudok Súdneho dvora EÚ chápu poisťovne inak, ako ho chápu právnici.
A jednoznačný výklad neposkytli v minulosti ani naše súdy. Niektoré rozhodli v prospech pozostalých, iné si zasa zákon vykladajú tak, že príbuzní nemajú nárok na bolestné. V podobnom znení rozhodol vlani aj slovenský Najvyšší súd.
V rovnakom roku sa jeden z prípadov poisťovne Kooperativa dostal až na slovenský Ústavný súd, ktorý tiež pozostalým priznal právo na odškodné. Minulý týždeň zas v prospech pozostalých rozhodol Ústavný súd v prípade poisťovne Generali.
Práve verdikt Ústavného súdu mal podľa právnikov nejasnosti ukončiť. Ako vysvetľuje partner advokatskej kancelarie Taylor Wessing Andrej Leontiev, zjednodušene povedané, rozhodnutie Ústavného súdu by malo byť nadradené rozhodnutiam všetkých ostatných súdov. „Advokáti, poisťovne, všeobecné súdy aj verejnosť by sa mali riadiť závermi a názorom Ústavného súdu,“ povedal aj partner HMG Advisory Group Ján Gajan.
Poisťovne to však vidia inak a tvrdia, že z rozhodnutia Ústavného súdu jasne nevyplýva, že by mali bolestné pre pozostalých platiť z PZP. „Výklad Ústavného súdu je zmätočný a v právnej praxi nepoužiteľný,“ povedal Imrich Fekete zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
Hádka o pojem
V čom spočíva celý spor a prečo sa poisťovne vyplácaniu bolestného cez PZP bránia? V podstate je celá nezhoda len v tom, čo presne obsahuje pojem „škoda na zdraví“ a čo už nie. Keď ešte v roku 2013 rozhodol Súdny dvor EÚ v prospech Haasovej, povedal, že právo na odškodné majú pozostalí, ak tak hovorí aj právo členského štátu – na Slovensku sa tým zaoberá Občiansky zákonník.
Poisťovne tvrdia, že odškodnenie škody na zdraví neznamená aj vyplácanie bolestného, teda nemajetkovej ujmy. „Keďže zákon výslovne prikazuje poisťovniam platiť iba škodu na zdraví, poisťovne nemajú dôvod ani povinnosť náhradu pozostalým poskytovať,“ tvrdí Fekete.
Má pravdu v tom, že v zákone sa nikde doslovne nepíše, že pod škodou na zdraví sa rozumie aj bolestné.
Advokátka kancelárie Sedlačko & partnes Michaela Janidžárová v Bulettine slovenskej advokácie však vysvetľuje, že Ústavný súd tvrdí, že „tradičné chápanie pojmu škoda musí ustúpiť európskemu chápaniu“. Ak v Únii chápu pod platením škody na zdraví aj bolestné, tak by sme to tak mali vnímať aj my.
Fekete nesúhlasí. „Ústavný súd vykladal pojem škoda prostredníctvom smernice Európskej únie o povinnom zmluvnom poistení, čo je veľmi povážlivé, pretože smernice EÚ je oprávnený vykladať iba Súdny dvor EÚ, nie však žiaden národný súd, a to ani ústavný,“ vysvetľuje Fekete. © SME
Advokáti, poisťovne, všeobecné súdy aj verejnosť by sa mali riadiť závermi a názorom Ústavného súdu. Ján Gajan, vedúci advokát HMG


2.JPG

Každý prípad nároku na odškodné za stratu blízkeho sa posudzuje osobitne, zhodujú sa advokáti.
Pozostalým môžu poisťovne v niektorých prípadoch vyplatiť obrovské sumy. To znamená, že nielen tisíce či desaťtisíce eur, ale mohlo by ísť aj o milión eur.
Odškodné nemá žiadne limity určené zákonom alebo iným právnym predpisom. O tom, aké bolestné zaplatia poisťovne pozostalým, rozhoduje totiž vždy súd podľa toho, ako ho pozostalí či naopak poisťovne dokážu presvedčiť.„Každý prípad sa posudzuje osobitne,“ vysvetľuje vedúci advokát HMG Advisory Group Ján Gajan. Ako ďalej dopĺňa partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing Andrej Leontiev, súd často pri určovaní výšky odškodného pozerá na okolnosti, za ktorých k nehode došlo. Napríklad na to, kto nehodu zavinil a mieru jeho zavinenia. Taktiež pozerá na to, kto je poškodená osoba. Napríklad, či peniaze žiada sirota, ktorej pri nehode zahynuli obaja rodičia.
Leontiev dodáva, že v praxi sa stretol s prípadmi, keď súdy pozostalému v prípade smrti priznali bolestné vo výške 30- až 100-tisíc eur.
Vyššie sumy súd prisúdil napríklad vtedy, ak opitý vodič prekročil povolenú rýchlosť v obci a zabil manželku a matku dvoch detí.
Nižšie odškodné zase priznal v prípade, že vodič zabil cyklistu, keď neopatrne otvoril dvere na aute.
V prípade, že súd rodine priklepne vysoké odškodné, poisťovne, samozrejme, nie sú nadšené. A to aj preto, lebo sú presvedčené, že by bolestné vyplácať nemali.
Na druhej strane pozostalí by radi dosiahli, aby poisťovne bolestné vyplácali, pretože inak by od vinníkov nehôd dostali v mnohých prípadoch nanajvýš pár tisíc eur. Možno ani to nie v prípade, ak je vinník nemajetný