HMG v médiách: 06.09.2017 sme.sk; SME Píšete si v práci s rodinou? Len tak vás za to vyhodiť nemôžu

Snímka.JPG

Európsky súd pre ľudské práva určil, aké podmienky treba splniť, aby firma mohla monitorovať e-maily zamestnancov.

BRATISLAVA. V roku 2004 prijala nemenovaná rumunská firma nového zamestnanca. Bogdan Bărbulescu začal pracovať na oddelení predaja a na žiadosť firmy si vytvoril e-mailový účet v aplikácii yahoo messenger, aby cez ňu odpovedal na otázky zákazníkov. Messenger nie je e-mail, ale skôr chatovacia aplikácia ako facebook messenger či kedysi populárne ICQ.

Bogdan si popri práci cez túto aplikáciu vypisoval aj s bratom a so snúbenicou. Napríklad o sexuálnom zdraví. Po troch rokoch zamestnávateľ Bogdana informoval, že jeho chat sledoval a s rodinou si vypisoval neoprávnene, za čo ho prepustili.

Bogdan tvrdil, že firma jeho komunikáciu na yahoo messenger sledovala neoprávnene, začal sa preto súdiť. V Rumunsku opakovane prehral, až sa nakoniec v roku 2008 obrátil na Európsky súd pre ľudské práva. Tvrdil, že rumunská justícia nerešpektovala jeho právo na súkromie a rodinný život.

 

Vlani európsky súd rozhodol, že Bogdan nemá pravdu a rumunské súdy postupovali správne. Proti verdiktu sa odvolal a prípad sa dostal pred veľkú komoru ľudskoprávneho súdu v Štrasburgu.Precedens

Veľká komora rozhodla v utorok v prospech Bogdana: bolo porušené jeho právo na súkromie. Právnici a experti na pracovné právo verdikt súdu netrpezlivo čakali.

„Ide o precedens. Platí, že už raz urobený výklad by mal byť východiskom pre obdobné rozhodovanie všetkých súdov zmluvných štátov v rovnakých prípadoch,“ vysvetľuje partner advokátskej kancelárie TaylorWessing Radovan Pala.

Inak povedané, keď sa podobná situácia stane na Slovensku a vyhodený zamestnanec sa bude o férovosť výpovede súdiť, sudcovia by sa mali riadiť názorom kolegov zo Štrasburgu.

Ľudskoprávny súd vo verdikte určil, ako by mali firmy postupovať pri monitorovaní zamestnancov. Veľká komora síce tvrdí, že Bogdan mohol očakávať, že jeho e-mail bude sledovaný, keďže firma pracovné nástroje prísne sledovala. Podľa súdu je však zároveň chyba, že zamestnávateľ Bogdana dopredu vyslovene navaroval, že chat bude sledovať, ako dlho a prečo.

Európsky súd pre ľudské práva tiež spochybnil spôsob, akým o prípade rozhodovali súdy v Rumunsku. V neprospech Bogdana totiž rozhodli bez toho, aby si čo i len preverili, či firma zamestnancov varovala pred monitorovaním e-mailu. Navyše, počas procesu sa ukázalo, že firma ľudí neinformovala, čo všetko monitoruje a prečo.Podrobné povolenie

Pala upozorňuje, že rozhodnutie štrasburského súdu znamená, že zamestnávatelia musia na monitorovanie e-mailov ľudí vyslovene upozorniť, nestačí len ústne varovanie.

„Nie je postačujúce, aby mal zamestnanec iba všeobecnú vedomosť o kontrole, ale je potrebné, aby ho zamestnávateľ o tom výslovne a náležite poučil,“ hovorí advokát. Ak to firma neurobí, poruší právo na súkromie zamestnancov.

Súd priamo nepovedal, ako presne má firma zamestnancov poučovať. Podľa Palu sa však dá očakávať, že firma bude musieť zamestnanca o monitorovaní informovať tak, aby o tom zostali dôkazy.

Napríklad písomne cez pracovnú zmluvu alebo internú smernicu firmy, ktoré bude musieť zamestnanec podpísať. V dokumentoch budú musieť byť aj podrobnosti o tom, čo presne firma monitoruje, či len metadáta o e-mailoch, teda kedy a komu sa posielajú, alebo aj obsah komunikácie.

Jarmila Koubeková, advokátska koncipientka HMG Legal navyše upozorňuje, že firmy nemôžu e-maily sledovať vždy, keď sa im zachce, ale musia mať na to konkrétny a odôvodnený cieľ.

Napríklad pri pracovníkoch, ktorí pracujú s dôvernými a citlivými informáciami, môže byť takýmto cieľom to, aby sa predišlo úniku citlivých informácií, prípadne, aby sa neskôr dal takýto únik vystopovať.

Zároveň podľa Koubekovej bude musieť firma zvážiť, či práve sledovanie e-mailov je primeraný nástroj, ako tento cieľ naplniť – či neexistuje kontrolný mechanizmus, ako úniku informácií predísť bez toho, aby sa zasahovalo do súkromia zamestnancov.

Snímka.JPG